Stanislav (Stano) Radič sa narodil 7. mája 1955 v obci Kalinovo, kde prežil detstvo, na ktoré neskoršie vo svojich vystúpeniach často spomínal a čerpal z neho aj námet k scenáru filmu Chalani, ktorý v roku 1986 nakrútil režisér Laco Halama.
Po maturite na gymnáziu v Lučenci odišiel pracovať do Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS) v Hriňovej, odkiaľ sa ako ´robotnícky káder´ dostal na Filozofickú fakultu (FiF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Hneď na zápise do prvého ročníka sociológie sa v roku 1975 zoznámil so spolužiačkou – neskoršou manželkou Ivetou Radičovou, v rokoch 2010 – 2012 slovenskou premiérkou a v súčasnosti dekankou Fakulty masmédií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.
Po absolvovaní vysokej školy začal pracovať ako sociológ v Metodicko-výskumnom kabinete Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1983 – 1992 už pôsobil v rozhlase ako redaktor, od roku 1990 ako vedúci Redakcie zábavných žánrov. V roku 1990 ho zvolili za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR). Od roku 1993 bol v slobodnom povolaní, profesionálne sa sústredil na tvorbu a účinkovanie v rozhlase a televízii.
Napísal stovky dialógov, poviedok a humorných scénok pre zábavné rozhlasové relácie, ako bol známy nedeľný zábavník Variácie, či neskôr Kaleidofón a najmä Apropo plus. Postupne sa na programoch podieľal nielen ako autor, ale aj ako účinkujúci. V rokoch 1987 – 1991 sa pravidelne objavoval v relácii Humorikon z dielne Eleny Vacvalovej a Olivera Andrásyho ako jeden z trojice humoristov, ktorí odpovedali na otázky divákov.
V rozhlasovej relácii Záložňa, ktorú vysielalo Rádio Twist vytvoril moderátorskú dvojicu s Jarom Filipom. V rokoch 2000 – 2005 moderoval v Rádiu Expres reláciu Úschovňa, pripravoval rubriku Radič počasia, kde formou predpovede počasia glosoval aktuálne udalosti. S Jánom Snopkom tiež pripravoval rozhlasový kabaret Stredoslováci.
Intenzívne spolupracoval aj s televíziou – v rokoch 1991 – 1992 to bola relácia Dvaja z jedného cesta. Veľkej popularite medzi divákmi sa tešil zábavný program Apropo TV, ktorý Slovenská televízia (STV) vysielala v rokoch 1993 – 1994. Na jeho tvorbe sa s Radičom podieľali Miroslav Noga, Štefan Skrúcaný, Jaro Filip a Rasťo Piško. Relácia sa vyprofilovala na trefnú a aktuálnu politickú satiru. Vtedajšie vedenie televízie blízke vládnej garnitúre však reláciu zastavilo. V rokoch 1997 – 1999 vysielala podobne ladený program s názvom Telecvoking tiež TV Markíza. Vo vysielaní televízie Markíza bol pravidelným hosťom relácie Sedem s.r.o.
K tvorbe Stana Radiča patria tiež viaceré rozhlasové a divadelné komédie. Z rozhlasových sú to Vetrolam (1983), Zverokruh (1985), Viróza (1986), Memoáre starej mamy (1987), O kladnom hrdinovi (1987), Sny jedného reportéra (1987), A potom za plotom… (1988), Asistent v zábehu (1988), Dallas nad Váhom (1992) a z divadelných komédií možno spomenúť Zmena predstavenia (1991), Čo sme našli na stole (1993), Apropo na cestách (1995), A potom za plotom (1996) alebo Cirkus Homo sapiens (2002).
Aforizmy a fejtóny publikoval aj v tlači. V roku 1990 vyšli jeho aforizmy v knihe Aforizník.
Stano Radič pomohol vyprofilovať súčasnú tvár Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy, vznik ktorého sa datuje do roku 1981. Bol jeho dramaturgom, lídrom pomyselnej Akadémie humoru a spolu s Romanom Vykysalým stál za myšlienkou Uličky slávnych nosov s cieľom uctiť si úspešných slovenských humoristov. Na tomto ojedinelom a obľúbenom festivale humoru sa odovzdáva Cena Stana Radiča pre objav roka.
Humorista Stano Radič zomrel náhle 8. apríla 2005 na infarkt krátko pred svojimi 50. narodeninami počas šoférovania v Bratislave.
Rasťo Piško napísal o svojom priateľovi a kolegovi knihu „Stano Radič – Majster nenápadnej pointy“, ktorá vyšla v roku 2015.
Zdroj feed teraz.sk
