Trpasli?ia planéta Pluto, v minulosti najmenšia a najvzdialenejšia planéta slne?nej sústavy, mohla získa? svoj najvä?ší mesiac Cháron po vzájomnej ?ahkej zrážke a období spolo?nej rotácie pripomínajúcej postavi?ku snehuliaka, uvádza nová štúdia.
Vedci na základe doterajších modelov predpokladali, že Cháron vznikol, ke? do Pluta narazilo ve?ké teleso. Rovnaký predpoklad v sú?asnosti platí aj pre vznik nášho Mesiaca, ktorý pod?a vedcov zrejme vznikol po náraze telesa ve?kosti Marsu do Zeme.
Medzinárodný tím vedcov z USA a Švaj?iarska však túto verziu vzniku Pluta spochyb?uje v novej štúdii, ktorú 6. januára zverejnil vedecký žurnál Nature Geoscience.
Autori štúdie namietajú, že doteraz používaný model vznikol pre ve?ké objekty ako galaxie a obrovské (plynné) planéty pohybujúce sa vysokými rýchlos?ami. Ten pre vysoké rýchlosti predpokladá, že objekty sa budú správa? ako tekutiny, a pre ich zloženie zanedbáva jeden z parametrov – pevnos?. Autori štúdie však tvrdia, že tento parameter zásadne mení správanie objektov ve?kosti trpasli?ích planét, pretože sa pohybujú výrazne nižšími rýchlos?ami.
Cháron a Pluto tvoria horniny a ?ad, nie prach a plyny ako galaxie ?i obrovské planéty podobné Jupiteru, takže na tlak nereagujú ako tekutiny, uvádza vedúca štúdie Dr. Adeene Dentonová Arizonskej univerzity.
Vedci sa preto domnievajú, že Pluto a Cháron do seba narazili, istý ?as rotovali ako jedno teleso pripomínajúce snehuliaka a neskôr sa od seba odtrhli. Obe telesá si po oddelení zachovali viac-menej rovnaký tvar ako pred zrážkou, no zrejme si vymenili ?as? materiálu, dodáva štúdia.
Takmer štvrtine živo?íchov žijúcich v sladkej vode hrozí vyhnutie, varuje nová štúdia, ktorú v stredu zverejnili v ?asopise Nature.
Vedci skúmali približne 23.000 druhov vážok, rýb, krabov a iných živo?íchov, ktoré sú závislé výlu?ne od sladkovodných ekosystémov vrátane riek, jazier, rybníkov, potokov, mo?iarov a mokradí. Pod?a zoologi?ky Catherine Sayerovej tieto sladkovodné biotopy pokrývajú menej než jedno percento povrchu planéty, ale žije v nich desa? percent živo?íšnych druhov.
Štúdia zistila, že približne 24 percentám zo skúmaných druhov hrozí vyhynutie v dôsledku množiacich sa nástrah ako zne?istenie, priehrady, od?erpávanie vody, po?nohospodárstvo, invazívne druhy, zmeny klímy a iné. Sayerová tvrdí, že vä?šinu druhov neohrozuje iba jedna, ale viacero hrozieb sú?asne.
Nový výskum je pod?a AP prvým, ktorý analyzoval riziko pre sladkovodné druhy z globálneho h?adiska. Predošlé štúdie sa zameriavali na suchozemské živo?íchy vrátane cicavcov, vtákov a plazov.
Z cvi?enia hula hooping, teda to?enia obru?e okolo tela, môžu ma? pod?a vedcov prospech nielen ?udia, ale aj roboty. Trojica matematikov z Matematickej fakulty Univerzity v New Yorku skúmala procesy prebiehajúce po?as hula hoopingu a popísala ich z fyzikálneho a matematického h?adiska.
Vedci na výskum hula hoopingu využili telesá vytla?ené na 3D tla?iarni v mierke 1:10 k ?udskému telu. Telesá mali rôzny tvar: žiarovka, presýpacie hodiny, hruška, obrátený trojuholník, valec, trojuholník, jablko, ovál a vajce. Predmetmi krúžil motor, ktorý pohybom okolo nich udržiaval obru?e s priemerom približne 15 centimetrov. Jeho pohyb zaznamenávala vysokorýchlostná kamera.
„Vo všetkých prípadoch sme zistili, že obru? možno uvies? do pohybu okolo tela bez ve?kej námahy,“ dodal. Z výsledkov štúdie tiež vyplynulo, že nezáleží na tom, ?i je pohyb telesa dokonale kruhový alebo elipsovitý.
Rozhýba? kruh je jedna vec, no udrža? ho dlho v pohybe je nie?o iné a vyžaduje si špeciálny tvar telesa – musí ma? nielen zvažujúci sa povrch („boky“), ale aj krivky („pás“). Najlepším tvarom tela na dlhodobý hula hooping je pod?a vedcov tvar presýpacích hodín.
Zdroj feed teraz.sk
