?udia, ktorí sa ?asto nechávajú vyrušova? svojimi mobilnými telefónmi, si v prípade ich absencie vo svojej blízkosti nájdu iné spôsoby prokrastinácie, uvádza nová štúdia.
Maxi Heitmayer z London School of Economics (LSE) skúmal, ?i umiestnenie smartfónov tesne mimo dosah osôb ovplyvní ich používanie na aktivity nesúvisiace s prácou. Výsledky 28. marca zverejnil vedecký žurnál Frontiers in Computer Science.
„Štúdia preukazuje, že odloženie mobilu nemusí sta?i? na zníženie miery vyrušovania a prokrastinácie ?i na zvýšenie sústredenia. Problém nepramení zo zariadenia, ale zo stereotypov a návykov, ktoré sme si pri nich vytvorili,“ uvádza Heitmayer.
Vzorku štúdie tvorilo 22 osôb, ktoré dva dni osamote pracovali vo zvukotesnej miestnosti. Ú?astníci si so sebou priniesli všetky zariadenia potrebné na prácu, vždy najmenej mobil a notebook. Nastavenia upozornení si ponechali nezmenené a výskumník na ne nemal žiadny vplyv.
Jediný rozdiel bol vo vzdialenosti medzi ú?astníkmi a ich smartfónmi. V prvom prípade ho mali položený na svojom pracovnom stole, v druhom na samostatnom stole vzdialenom 1,5 metra.
Ke? bol mobil ?alej, klesla miera jeho používania, miera vyrušovania však zostala zachovaná a ú?astníci namiesto nich viac využívali notebooky. Ú?astníci pracovali rovnaký ?as bez oh?adu na to, kde sa mobily nachádzali.
Európa je najrýchlejšie sa otep?ujúcim kontinentom na svete, pri?om krajiny v roku 2024 zasiahli výrazné dôsledky klimatickej zmeny, extrémne po?asie a rekordné teploty. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnila Svetová meteorologická organizácia OSN (WMO) a meteorologická služba Európskej únie Copernicus.
Na správe sa podie?alo približne 100 vedcov a pod?a ich zistení minulý rok bol pre Európu najteplejším v histórii meraní. Búrky boli ?asto silné a záplavy najrozsiahlejšie od roku 2013. Vyžiadali si najmenej 335 životov a zasiahli približne 413.000 ?udí, uvádza sa v správe.
Pod?a odborníkov existoval zjavný klimatický kontrast medzi východom a západom kontinentu: východ sužovalo extrémne suché a teplé po?asie, západ zažil teplé, no vlhké po?asie.
Správa uvádza, že Európa patrí medzi regióny s najvä?ším predpokladaným nárastom rizika povodní. Globálne otep?ovanie o 1,5 stup?a Celzia by mohlo pod?a odhadov vies? k 30.000 úmrtiam ro?ne v dôsledku extrémnych horú?av.
Naopak, chladné extrémy boli v roku 2024 rekordne nízke. Všetky európske regióny zaznamenali úbytok ?adu, pri?om ?adovce v Škandinávii a na súostroví Svalbard (Špicbergy) zaznamenali najvyššiu mieru úbytku ?adu v histórii. OSN v roku 2025 preto vyzýva na ich ochranu.
Rytmické, hudobné a re?ové schopnosti sa u ?udí pravdepodobne vyvinuli ako dôsledok vzpriamenej chôdze, uvádza nová štúdia.
„Kroky pri krá?aní vzpriamene vytvárajú rytmickejšie a predvídate?nejšie zvuky pohybu ako štvornohý pohyb našich najbližších žijúcich príbuzných, šimpanzov, ktoré sa po šelestiacich vetvách stromov pohybujú nepravidelnými krokmi,“ uvádza lekár a výskumník Matz Larsson z Örebro universitet (ORU) vo Švédsku. Štúdiu vypracoval spolu s profesorkou antropológie na Floridskej štátnej univerzite (FSU) Dean Falkovou. Publikovaná bola v aprílovom ?ísle vedeckého žurnálu Current Anthropology.
Dvaja ?udia držiaci krok majú dostatok príležitostí zapo?úva? sa do zvukov okolia. Ak svoje kroky synchronizujú, nastáva medzi nimi ticho. Mozog dokáže zvuky krokov spoji? a oddeli? ich od zvukov okolia, takže si skôr všimnú blížiaceho sa predátora alebo nepriate?a.
Rytmické kroky matiek ovplyv?ujú aj deti v maternici ešte pred ich narodením. Normálne tempo chôdze je pod?a portálu Phys.org 120 krokov za minútu, ?o je rovnaké tempo ako má mnoho hudobných skladieb. Pohyb do rytmu krokov aktivuje propriocep?ný systém tela, ktorý na základe sluchových, rovnovážnych a hmatových vnemov neustále umož?uje vníma? vlastnú polohu a pohyb v prostredí.
Deti v maternici vnímajú i tep srdca, ten však stimuluje iba ich sluch. V porovnaní s krokmi je tiež výrazne pomalší, pretože dosahuje iba približne 70 úderov za minútu a menej pripomína hudbu.
Zdroj feed teraz.sk
