Hrdinov SNP, generála Rudolfa Viesta, velite?a povstaleckej armády a jeho blízkeho spolupracovníka, generála Jána Goliana zadržali špeciálne jednotky v dedine Pohronský Bukovec 3. novembra 1944. V nede?u uplynie 80 rokov, odkedy dvoch generálov slovenskej armády a zárove? vrcholných predstavite?ov vzbury proti Adolfovi Hitlerovi a ním podporovaného režimu v Slovenskom štáte zajali nemecké vojská.
Generáli sa vzdali, aby ušetrili životy iným. „Ak sa nevzdáte, vypálime celú obec,“ vyhrážali sa pred zamýš?aným útokom nacisti. Viestov posledný velite?ský rozkaz znel „prechod celej povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja“.
Úspech pri „lovení“ velite?ov SNP, ktorý osobne ocenil sám Adolf Hitler, sa podaril špeciálnemu Einsatzkommandu 14 (EK-14) v dome Jozefíny Rybárovej v Pohronskom Bukovci. Generáli s úzkym štábom a pod ochranou Vysokoškolského strážneho oddielu po potla?ení SNP ustupovali do hôr. Komando ich prenasledovalo.
Po zajatí sa rozbehol kolobeh výsluchov prominentných zajatcov a ?alších dôstojníkov spojených s mu?ením priamo na štábe EK-14. Neskôr padol do rúk nemeckého Sicherheitsdienstu (bezpe?nostnej polície) aj pobo?ník generála Viesta nadporu?ík Michal Petro.
Mu?enie nabralo na sile po prevoze prominentných zajatcov do Bratislavy. Úlohy sa chopil vtedy už osved?ený sadista so skúsenos?ami a zárove? velite? okupa?ných vojsk SS – Obergruppenführer a generál polície Hermann Höfle, ktorý sa obom hrdinom SNP za?al osobne „venova?“. Pri mu?ení mu asistovala ove?a známejšia osoba, štátny minister SS – Obergruppenführer a generál polície Karl Hermann Frank.
Po výsluchoch v Bratislave previezli Viesta a Goliana do Berlína, kde ich ?alej mu?ili na Hlavnom úrade ríšskej bezpe?nosti. Ke?že už zrejme nereagovali ani na boles? a ?alšie mu?enie tak stratilo z h?adiska efektivity zmysel, rozhodli sa ich popravi?. Smr? si ich našla v koncentra?nom tábore v bavorskom Flossenbürgu.
Spomienku na udalosti pripomína pamätník, ktorý 29. augusta 2008 odhalili v Pohronskom Bukovci. Pamätník Viestovi a Golianovi i ne?aleká partizánska základ?a Matúšová patria k ?asto navštevovaným miestam v rámci okolia obce.
zdroj: Kronika Slovenska, 1999
Zdroj feed teraz.sk
