Pred 100 rokmi sa narodil protifašistický bojovník, profesor farmakológie na University of British Columbia Rudolf Vrba, vlastným menom Walter Rosenberg. Spolu Alfrédom Wetzlerom utiekli z koncentra?ného tábora Auschwitz-Birkenau a poskytli informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali po?as holokaustu.
Rudolf Vrba sa narodil 11. septembra 1924 v Topo??anoch do židovskej rodiny, ktorá na vlastnej koži pocítila silu nacistických Norimberských zákonov. Ke? mal 15 rokov vylú?ili ho z bratislavského gymnázia a odišiel pracova? ako robotník do Trnavy. Doma pokra?oval v štúdiu, kde sa u?il angli?tinu a študoval ruštinu.
Najprv ho väznili v Nováckom zbernom tábore, potom ?o sa pokúšal, dosta? nelegálne z Ma?arska na Slovensko. Chcel sa totiž dosta? do Anglicka, no na to potreboval falošné árijské doklady. Na to pri úteku zo Slovenska nemyslel, preto sa chcel vráti? a vybavi? si ich. Prechod cez hranicu sa mu nepodaril. Na slovenskej strane ho našli dobitého ma?arskými pohrani?níkmi slovenskí žandári a poslali ho do tábora v Novákoch.
Deportovaný do nemeckého koncentra?ného tábora Majdanek v Po?sku bol 14. júna 1942. Krátko na to, 30. júna, ho nacisti poslali do Auschwitz-Birkenau. V koncentra?nom tábore sa zoznámil s väz?om Alfrédom Wetzlerom, s ktorým si naplánovali útek.
Ich útek sa za?al 7. apríla 1944. Historici ho ozna?ujú za tzv. útek s misiou. Nešlo im totiž len o samotnú záchranu holého života, zárove? chceli informova? svet o tom, ako Auschwitz-Birkenau funguje a ?o sa v tábore deje. Ke?že Vrba a Wetzler v tábore strávili pomerne dlhý ?as, vedeli, aké mechanizmy príslušníci SS spúš?ajú, ke? niektorí z väz?ov utiekli.
V tábore boli dva okruhy strážnych veží. Jeden priamo na jeho oplotení, druhý v širšom okruhu za ním. Fungovalo to tak, že pokia? väzni v rôznych komandách pracovali mimo samotného tábora, vonkajší okruh strážnych veží bol obsadený príslušníkmi SS. Väzni boli pritom každý de? na tzv. apeloch ve?mi starostlivo po?ítaní. Ke? strážcovia zistili, že evidencia nesedí, príslušníci SS obsadzovali vonkajší okruh strážnych veží približne na tri dni a preh?adávali celé územie tábora, až kým väz?a nechytili.
Vrba a Wetzler sa 7. apríla 1944 ukryli vo vonkajšej ?asti tábora, na území, ktoré bolo vo výstavbe, ke?že sa mal tábor rozšíri?. S pomocou iných väz?ov si vytvorili úkryt pod hromadou drevených dosiek. Zárove? urobili spoluväzni aj viaceré opatrenia, aby ich psy pri h?adaní nezachytili. Preto nad nimi rozsypali tabak namo?ený v benzíne.
Ke? pri kontrole po?tu väz?ov ich po?et nesedel, nacisti spustili alarm a za?ali po nich pátra?. Popri tom vypo?úvali a mu?ili väz?ov, o ktorých vedeli, že s nimi boli v kontakte. Územie tábora preh?adávali tri dni. Po nich, ako bolo zvykom, poplach odvolali, a rovnako tiež stráže z vonkajšieho okruhu strážnych veží. Vrbovi a Wetzlerovi sa tak cesta na slobodu uvo?nila.
Fyzicky vyziabnutí sa držali smerom na Slovensko, ktoré bolo satelitom Tretej ríše, ale vtedy ešte nebolo okupovanou krajinou. Spoma?ovalo ich nielen vy?erpanie, ale aj to, že išli len v noci. Cez de? sa ukrývali, vä?šinou v lesnom poraste alebo húštinách. Cesta na Slovensko im trvala približne dva týždne, pomáhali im aj miestni obyvatelia.
Štátnu hranicu prekro?ili pri obci Skalité, kde ich na nieko?ko dní prichýlil ro?ník Ondrej ?anecký, svojrázny miestny ?lovek žijúci v bezdetnom manželstve. Následne s nimi prišiel do ?adce, odkia? ich odviedol k lekárovi židovského pôvodu.
Od neho sa dostali do Žiliny, kde ich v tzv. židovskom starobinci ukryli a vypo?uli miestni predstavitelia židovskej komunity. Tam sa následne stretli aj s ?lenmi „Pracovnej skupiny“, ?o bola židovská ilegálna podporná skupina pôsobiaca v Bratislave pri Ústredí Židov.
Oboch vypo?uli, ich výpovede overili s dokumentami, ku ktorým mala skupina prístup. Zárove? nadiktovali správu, ktorú dnes poznáme pod pojmom Správa Vrbu a Wetzlera. Na západe sa jej naj?astejšie hovorí AuschwitzProtocols, ?o však je už súbor viacerých správ.
Profesor Vrba po vojne z komunistického ?eskoslovenska v roku 1958 emigroval. Najskôr pôsobil dva roky na ministerstve po?nohospodárstva v Izraeli a od roku 1976 bol profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri. V tomto kanadskom meste hrdina z Auschwitz-Birkenau 27. marca 2006 vo veku 81 rokov zomrel.
V roku 2007 získali Vrba a Wetzler vysoké štátne vyznamenania in memoriam – Rad Bieleho dvojkríža I. triedy a Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Od augusta 2014 sa každoro?ne koná Pochod po stopách hrdinov z Osvien?imu do Žiliny. Príbeh slovenských hrdinov mapoval film Správa, ktorý slovenský režisér Peter Bebjak dokon?il v roku 2020.
Zdroj feed teraz.sk
