V texte novely, ktorú dostala hlava štátu na podpis, sa totiž ako dátum vstupu novej legislatívy do ú?innosti uvádza dátum 27. október 2025, ktorý už reálne nie je možné stihnú?. „Nemôžete v januári zverejni? zákon, ktorý nadobudol ú?innos? v októbri,“ vysvet?uje Hrabko.
Ak by sa prezident predsa len rozhodol zákon podpísa?, definitívny verdikt oh?adom ústavnosti jeho postupu by pod?a Hrabka mohol prinies? iba ústavný súd.
Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:
Ak ale prezident zákon vráti parlamentu, poslanci pod?a Hrabka môžu zmeni? dátum vstupu zákona do ú?innosti tak, aby mohol by? v Zbierke zákonov publikovaný v súlade s ústavou. Zárove? hlasovaním nadpolovi?nou vä?šinou všetkých poslancov rozhodnú, ?i veto prezidenta prelomia, alebo zákon schválený nebude.
„Pán prezident, samozrejme, nemá právomoc testova? vládnu koalíciu, ?i má dostatok poslancov. Keby zákon nebol schválený, vôbec ho nemá na stole,“ upozornil Hrabko v reakcii na poznámku prezidenta, že by vrátením zákona umožnil koalícii preukáza?, ?i je novela takou prioritou vládnej vä?šiny, že na jej schválenie nájde viac ako 75 hlasov.
Hrabko však považuje za správne, že prezident nepod?ahol tlaku parlamentu, ktorý schválil zákon len pár dní pred jeho vstupom do ú?innosti.
Prezident má zo zákona 15 dní na to, aby sa rozhodol, ?i novú legislatívu podpíše alebo vráti parlamentu a rozhodol sa nekona? pod ?asovým tlakom. „Pod?a m?a urobil dobre. Obhajuje tým pozíciu hlavy štátu, nie iba pre seba, ale aj do budúcnosti. Aby si parlament nezvykal na to, že môže takýmto spôsobom, poviem to v úvodzovkách, vydiera? prezidenta,“ reagoval Hrabko.
Vypo?ujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:
Poslanci ukon?ili 40. parlamentnú schôdzu hlasovaním, ktorým ?as? pôvodne plánovaného programu presunuli na rokovanie nasledujúcej, novembrovej schôdze. Opätovne sa presunuli napríklad opozi?né návrhy na odvolanie ministrov aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.
Pod?a Hrabka je takéto presúvanie agendy obvyklou praxou, ktorá však v prípade odsúvania opozi?ných návrhov na vyslovenie nedôvery ?lenovi vlády nemusí by? v súlade s ústavou. „Ale pokia? sa na ústavný súd nikto neobráti, tak sa k tomu ústavný súd vyjadri? nemôže,“ konštatoval Hrabko.
Opozi?né strany pod?a neho v politickej práci zaostávajú za skúsenejšími koali?nými politikmi. „Môžu robi? aj tri tla?ové konferencie denne, ale kvantita nedokáže nahradi? kvalitu. To, ?o nevedia, je robi? praktickú politiku,“ povedal Hrabko.
Zdroj feed teraz.sk
