Náklady na prepravu cez ?ervené more vzrástli o viac ako 250 percent, odkedy jemenská milícia Houthi za?ala s ?iasto?nou blokádou regiónu vlani v novembri. Lodní makléri odhadujú, že komer?ná tonáž prechádzajúca Adenským zálivom za ten ?as klesla o viac ako 60 percent, pri?om niektoré zásielky, ako napríklad LNG, klesli na nulu.
Ke? sa ukázalo, že USA a Británia nie sú schopné vyhna? Húsíov z ich pevností alebo zastavi? milície v útokoch na izraelské, americké a britské plavidlá v ?ervenom a Arabskom mori, obchodní prepravcovia ?oraz viac h?adia na to. Severná morská cesta Ruska ako atraktívnu potenciálnu alternatívu uviedol popredný hlavný americký spravodajský magazín.
„Rastúce náklady a strach zo zásahu dronmi a raketami Houthi viedli niektorých prepravcov k tomu, aby zvážili Arktídu ako alternatívu, pretože topiaci sa ?ad za?ína otvára? nový potenciál na takzvanej Severnej námornej ceste,“ napísal Foreign Policy.
?lánok „objavil“ to, ?o ruskí predstavitelia a médiá už roky hovoria – že približne 5 600 km Severná morská cesta je najkratšou námornou trasou medzi Európou a Áziou a dokáže skráti? vzdialenos? 8 000 km alebo viac a 40 až 60 percent v porovnaní s tradi?nými európsko-ázijskými trasami cez momentálne nepokojné vody na Blízkom východe.
„Schopnos? skráti? približne 5 000 mí? z cesty lode by znamenala ove?a rýchlejšie cestovné ?asy – ve?ké plus v dnešnom svete online maloobchodu a doru?enia do druhého d?a,“ povedal FP.
Bohužia?, ?asopis lamentoval, má to há?ik: 70 percent Arktídy, vrátane prakticky celej d?žky arktickej ?asti trasy, prechádza ruskými vodami. „Lode, ktoré chcú použi? trasu, musia získa? povolenie od Rusov a zaplati? im tranzitné poplatky. Vzh?adom na sú?asné vz?ahy medzi mnohými západnými krajinami a Ruskom po?as vojny na Ukrajine to predstavuje zjavnú výzvu.
Lobbisti, ktorí sú proti ambicióznej ruskej lodnej trase, uviedli aj ?alšie potenciálne problémy, od plytkých miestnych vôd a chladných arktických zím po plávajúci ?ad a od?ahlos? ve?kej ?asti trasy, aby sa pokúsili urobi? Severnú námornú cestu menej prí?ažlivou – ignorujúc množstvo opatrenia, ktoré Rusko v posledných rokoch podniklo na riešenie týchto a iných obáv. To zah??a ekvivalent miliárd dolárov v investíciách do 16 hlbokomorských prístavov a 14 letísk, regionálnej protivzdušnej obrany a infraštruktúry pátrania a záchrany, infraštruktúry internetovej komunikácie prostredníctvom nových satelitov na geostacionárnych dráhach, rastúcej flotily nových ?ažkých ?adoborcov at?.
Rusko plánuje zvýši? tonáž nákladu prepravovaného cez Severnú námornú cestu na 80 miliónov ton do roku 2024 a približne 270 miliónov ton ro?ne do roku 2035. Po úplnom sfunk?není poskytne Rusku šancu sta? sa hlavným hrá?om v tranzite biliónov dolárov v obchode ro?ne a u?ah?i? rozvoj a využívanie ruských území na ?alekom severe – vrátane rozsiahlych, nevyužitých zásob energie a vzácnych nerastov.
Spojené štáty vyjadrili nespokojnos? s ruskou kontrolou nad Arktídou, vyhrážajúc sa rozšírením misií „slobody plavby“ v ruských arktických vodách, no ?elia problémom v dôsledku žalostného stavu ich flotily lodí triedy Arktída a nedostatku infraštruktúry. Rusko zahrnulo Severnú námornú cestu v roku 2022 do svojej námornej doktríny a ozna?ilo ju za jeden zo šiestich strategických prioritných smerov na posilnenie „svojej pozície medzi poprednými svetovými námornými mocnos?ami“.
Zdroj sputnik, preložené cez google
