Spres?uje, že hory a lesy boli zárove? úto?iskom partizánov, ktorí sa tam po potla?ení Povstania utiahli a snažili preži? do príchodu východnej fronty. „Takže príroda tu zohrávala aj funk?nú ochrannú rolu. Ale postupne sa vo filmoch objavovali aj kritické poh?ady na mýtizované horské partizánstvo, ako v snímkach Zvony pre bosých (1965), Trofej neznámeho strelca (1974) a Cho? a nelú? sa (1979),“ vysvet?uje Vženteková.
Fenomén vody a rieky sa pod?a slov filmovej histori?ky zasa objavuje v snímkach ?lny proti prúdu (1981), Na druhom brehu sloboda (1984) a Lampáš malého plav?íka (1984). „V tomto filme sa ve?tok stáva nástrojom medzinárodnej prepravy odbojového kontrabandu,“ poznamenala.
Filmová histori?ka sa vyjadrila aj ku konkrétnym miestam, kde sa povstalecké filmy nakrúcali, a stali sa vyh?adávanou turistickou destináciou. „Skalnatý útvar v Starých horách, kde vznikali bojové epizódy Vl?ích dier (1948), je údajne dodnes z toho dôvodu navštevovaný. Pod zvolenským hradom by mala by? vystavená replika povstaleckého obrneného vlaku použitého vo filme De?, ktorý neumrie (1974),“ ozrejmila Vženteková.
Vo viacerých filmoch sú mestské lokácie pod?a nej poznate?né. Radí medzi ne Svätý Jur v snímke V hodine dvanástej (1958), Banskú Štiavnicu v Polno?nej omši (1962), Bratislavu v snímke Do posledného dychu (1976). „Kde úvodný záber akoby dronom vchádza do bytu v tzv. Manderláku na námestí SNP,“ dodala filmová histori?ka. Upozor?uje aj na ?alšie mestá a miesta, v ktorých filmári nakrúcali filmy venované Povstaniu a odboju. „Spišská Sobota, Kežmarok a kaštie? Strážky v Mužovi, ktorý luže (1968), Pieš?any v Živote na úteku (1975), kde sa objaví aj pekný záber ve?ernej trnavskej veduty s tý?iacimi sa chrámovými vežami, možno preto radšej snímanými pod rúškom tmy,“ nazna?ila Vženteková.
Potvrdila predpoklad, že pri filmoch s vážnou témou Povstania prevažoval v histórii slovenskej kinematografie dramatický žáner. „Áno, urobi? aj vážne ?i tragické deje s prvkami humoru ?i od?ah?enia je ?ažké, tobôž ke? aj naša domáca tradícia je v tomto poslabšia,“ zhodnotila s tým, že žánrovo celkom vydarená je jediná satirická komédia tejto témy, snímka Cnostný Metod (1979). „Ale len tam, kde pranieruje pokrytecký katolicizmus a kariérizmus. Pri scénach komunistického odboja je film toporný a schematický.“ Úderné satirické a karikatúrne ?rty má pod?a filmovej histori?ky aj ?as? Dominika z Jakubiskovej poviedkovej trilógie Zbehovia a pútnici (1968), ktorá zobrazuje prechod frontov na usadlosti v severovýchodnom Slovensku. „A milo úsmevnými epizódami si stále vie podmani? aj snímka Keby som mal pušku (1971). Miléniový film Krajinka (2000), bilancujúci vstupy do domácich dejov sa v príkro nastavenej irónii dotkol aj vojnových udalostí,“ uzavrela Vženteková.
Zdroj feed teraz.sk
