Rok 2025 bude patriť medzi najteplejšie, aké boli kedy zaznamenané, vyplýva zo správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy zverejnenej vo štvrtok. Podľa WMO tak tento rok uzavrie viac ako desaťročie bezprecedentného tepla.
„Alarmujúca séria výnimočných teplôt pokračovala aj v roku 2025, ktorý bude pravdepodobne druhým alebo tretím najteplejším rokom v histórii,“ uviedla WMO v správe na summite hláv štátov pred budúcotýždňovou Konferenciou zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP30) v Brazílii.
Organizácia tiež varovala, že koncentrácie skleníkových plynov dosiahli nové rekordné hodnoty, čo znamená, že v budúcnosti bude svet ešte teplejší.
Tieto udalosti spolu „jasne ukazujú, že v najbližších rokoch bude prakticky nemožné obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia bez dočasného prekročenia tohto cieľa“, uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová. Podľa agentúry Reuters vedci potvrdili, že svet prekročí túto hodnotu okolo roku 2030.
V Parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 až dva stupne Celzia v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie.
Saulová zdôraznila, že hoci je situácia zlá, „veda rovnako jasne ukazuje, že je stále úplne možné a nevyhnutné znížiť teploty späť na 1,5 stupňa Celzia do konca storočia“.
Vedci po prvý raz zdokumentovali, že potkany dokážu uloviť netopiera priamo počas letu. Infračervená kamera v jaskyni na severe Nemecka zosnímala, ako potkan strhne netopiera za letu alebo sa na neho vrhne krátko po pristátí.
Vedci sledovali v rokoch 2021 až 2024 jaskyňu Segeberger Kalkberg približne 50 kilometrov severne od Hamburgu. Žije v nej niekoľko tisíc netopierov vrátane netopiera riasnatého (Myotis nattereri) a netopiera vodného (Myotis daubentonii).
Počas výskumu zaznamenali 30 pokusov, keď sa potkan hnedý (Rattus norvegicus) pohybuje na zariadení na sčítanie netopierov na akomsi previse a snaží sa zachytiť netopiere vo vzduchu. V trinástich prípadoch bol potkan úspešný. Potkany v tme prakticky nevidia, no podľa vedcov by mohli fúzami cítiť prúdenie vzduchu, ktoré vzniká pri mávaní krídlami.
Vedci odhadujú, že aj malý počet potkanov v jaskyni by dokázal uloviť tisíce netopierov. Preto by mohli predstavovať pre tieto ekologicky významné živočíchy hrozbu, ktorá sa doteraz podceňovala. Takisto by mohli prenášať netopierie patogény, ako napr. koronavírus či paramyxovírus.
Desať rokov po teroristických útokoch, ktoré sa v Paríži a jeho okolí odohrali 13. novembra 2015, francúzski vedci zverejnili výsledky unikátneho výskumu o tom, ako sa po teroristickom čine formuje individuálna a kolektívna pamäť.
Projekt s názvom „Program 13. november“ vznikol krátko po útokoch, ktorých terčom boli terasy kaviarní a reštaurácií v 10. a 11. obvode Paríža, hudobný klub Bataclan a najväčší francúzsky štadión Stade de France. Tieto útoky spáchané islamistickými radikálmi si vyžiadali 130 mŕtvych a 413 zranených.
V rámci tohto dlhodobého interdisciplinárneho projektu sa počas desiatich rokov zhromaždilo vyše 4400 hodín rozhovorov s takmer 1000 dobrovoľníkmi. Výskum viedli Francúzske národné centrum pre vedecký výskum (CNRS), Francúzsky národný ústav pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) a parížska univerzita Panthéon-Sorbonne.
Vedci v rámci tohto projektu napr. skúmajú, ako sa u preživších, záchranárov, svedkov a pozostalých vyvíja trauma, pamäť a proces zotavovania. Zistili, že čím silnejší bol šok, tým fragmentovanejšie sú spomienky.
Analýza získaných svedectiev tiež ukázala, že spomienky na útoky sa v priebehu času vyvíjajú v závislosti od pocitov obete, ale aj od mediálnych, politických a kolektívnych naratívov, ktoré sa k obeti dostali.
V rámci biomedicínskej časti výskumu nazvanej REMEMBER skúmali vedci mozgové mechanizmy stresovej poruchy (PTSD) pomocou neurozobrazovania. Ukázalo sa, že u postihnutých nefungujú procesy, ktoré za bežných okolností potláčajú traumatické obrazy (intrúzie).
Neurológ Francis Eustache z Univerzity v Caen však vysvetlil, že postupom času mozog dokáže tieto mechanizmy obnoviť – trauma sa stáva súčasťou autobiografie, ale už neovláda každodenný život. „Obete sa učia prijať, že môžu aj zabudnúť, bez pocitu viny,“ dodal vedec.
„Videli sme, ako obete rekonštruujú autobiografiu, ktorá postupne oddeľuje traumu. Nezabudnú na ňu, ale vrátia ju na jej správne miesto ako spomienku, aj keď je bolestivá. Je veľmi dôležité pochopiť tieto mechanizmy, pretože ich pochopenie nám umožní vyvinúť moderné psychoterapie založené na vedeckých údajoch,“ vysvetlil Eustache.
Účastníci vedeckého projektu v rozhovoroch uviedli, že im pomohol „priradiť slovám ich význam“ a pochopiť vlastný posttraumatický stres. „Mala som obrovský pocit viny, že som prežila. Rozhovory s vedcami mi pomohli pochopiť, čo sa vo mne deje,“ uviedla Stéphanie, ktorá prežila útok v Bataclane.
Zdroj feed teraz.sk
