Rok 2025 bude patri? medzi najteplejšie, aké boli kedy zaznamenané, vyplýva zo správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy zverejnenej vo štvrtok. Pod?a WMO tak tento rok uzavrie viac ako desa?ro?ie bezprecedentného tepla.
„Alarmujúca séria výnimo?ných teplôt pokra?ovala aj v roku 2025, ktorý bude pravdepodobne druhým alebo tretím najteplejším rokom v histórii,“ uviedla WMO v správe na summite hláv štátov pred budúcotýžd?ovou Konferenciou zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP30) v Brazílii.
Organizácia tiež varovala, že koncentrácie skleníkových plynov dosiahli nové rekordné hodnoty, ?o znamená, že v budúcnosti bude svet ešte teplejší.
Tieto udalosti spolu „jasne ukazujú, že v najbližších rokoch bude prakticky nemožné obmedzi? globálne otep?ovanie na 1,5 stup?a Celzia bez do?asného prekro?enia tohto cie?a“, uviedla generálna tajomní?ka WMO Celeste Saulová. Pod?a agentúry Reuters vedci potvrdili, že svet prekro?í túto hodnotu okolo roku 2030.
V Parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedzi? globálne otep?ovanie na 1,5 až dva stupne Celzia v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie.
Saulová zdôraznila, že hoci je situácia zlá, „veda rovnako jasne ukazuje, že je stále úplne možné a nevyhnutné zníži? teploty spä? na 1,5 stup?a Celzia do konca storo?ia“.
Vedci po prvý raz zdokumentovali, že potkany dokážu ulovi? netopiera priamo po?as letu. Infra?ervená kamera v jaskyni na severe Nemecka zosnímala, ako potkan strhne netopiera za letu alebo sa na neho vrhne krátko po pristátí.
Vedci sledovali v rokoch 2021 až 2024 jasky?u Segeberger Kalkberg približne 50 kilometrov severne od Hamburgu. Žije v nej nieko?ko tisíc netopierov vrátane netopiera riasnatého (Myotis nattereri) a netopiera vodného (Myotis daubentonii).
Po?as výskumu zaznamenali 30 pokusov, ke? sa potkan hnedý (Rattus norvegicus) pohybuje na zariadení na s?ítanie netopierov na akomsi previse a snaží sa zachyti? netopiere vo vzduchu. V trinástich prípadoch bol potkan úspešný. Potkany v tme prakticky nevidia, no pod?a vedcov by mohli fúzami cíti? prúdenie vzduchu, ktoré vzniká pri mávaní krídlami.
Vedci odhadujú, že aj malý po?et potkanov v jaskyni by dokázal ulovi? tisíce netopierov. Preto by mohli predstavova? pre tieto ekologicky významné živo?íchy hrozbu, ktorá sa doteraz podce?ovala. Takisto by mohli prenáša? netopierie patogény, ako napr. koronavírus ?i paramyxovírus.
Desa? rokov po teroristických útokoch, ktoré sa v Paríži a jeho okolí odohrali 13. novembra 2015, francúzski vedci zverejnili výsledky unikátneho výskumu o tom, ako sa po teroristickom ?ine formuje individuálna a kolektívna pamä?.
Projekt s názvom „Program 13. november“ vznikol krátko po útokoch, ktorých ter?om boli terasy kaviarní a reštaurácií v 10. a 11. obvode Paríža, hudobný klub Bataclan a najvä?ší francúzsky štadión Stade de France. Tieto útoky spáchané islamistickými radikálmi si vyžiadali 130 m?tvych a 413 zranených.
V rámci tohto dlhodobého interdisciplinárneho projektu sa po?as desiatich rokov zhromaždilo vyše 4400 hodín rozhovorov s takmer 1000 dobrovo?níkmi. Výskum viedli Francúzske národné centrum pre vedecký výskum (CNRS), Francúzsky národný ústav pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) a parížska univerzita Panthéon-Sorbonne.
Vedci v rámci tohto projektu napr. skúmajú, ako sa u preživších, záchranárov, svedkov a pozostalých vyvíja trauma, pamä? a proces zotavovania. Zistili, že ?ím silnejší bol šok, tým fragmentovanejšie sú spomienky.
Analýza získaných svedectiev tiež ukázala, že spomienky na útoky sa v priebehu ?asu vyvíjajú v závislosti od pocitov obete, ale aj od mediálnych, politických a kolektívnych naratívov, ktoré sa k obeti dostali.
V rámci biomedicínskej ?asti výskumu nazvanej REMEMBER skúmali vedci mozgové mechanizmy stresovej poruchy (PTSD) pomocou neurozobrazovania. Ukázalo sa, že u postihnutých nefungujú procesy, ktoré za bežných okolností potlá?ajú traumatické obrazy (intrúzie).
Neurológ Francis Eustache z Univerzity v Caen však vysvetlil, že postupom ?asu mozog dokáže tieto mechanizmy obnovi? – trauma sa stáva sú?as?ou autobiografie, ale už neovláda každodenný život. „Obete sa u?ia prija?, že môžu aj zabudnú?, bez pocitu viny,“ dodal vedec.
„Videli sme, ako obete rekonštruujú autobiografiu, ktorá postupne odde?uje traumu. Nezabudnú na ?u, ale vrátia ju na jej správne miesto ako spomienku, aj ke? je bolestivá. Je ve?mi dôležité pochopi? tieto mechanizmy, pretože ich pochopenie nám umožní vyvinú? moderné psychoterapie založené na vedeckých údajoch,“ vysvetlil Eustache.
Ú?astníci vedeckého projektu v rozhovoroch uviedli, že im pomohol „priradi? slovám ich význam“ a pochopi? vlastný posttraumatický stres. „Mala som obrovský pocit viny, že som prežila. Rozhovory s vedcami mi pomohli pochopi?, ?o sa vo mne deje,“ uviedla Stéphanie, ktorá prežila útok v Bataclane.
Zdroj feed teraz.sk
