Tri najteplejšie zaznamenané roky v európskom regióne WHO sa vyskytli od roku 2020 a od roku 2007 bolo zaznamenaných desať najteplejších rokov.
Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň varoval pred epidémiou extrémnych horúčav a zdôraznil, že je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie dôsledkov takýchto teplotných extrémov, ktoré sa zintenzívňujú v dôsledku zmeny klímy.
Na niektorých miestach na svete už klimatická kríza spôsobuje nárast teplôt na extrémnu úroveň. V rokoch 2000 až 2019 došlo na celom svete každoročne k približne 489.000 úmrtiam v dôsledku horúčav, pričom na európsky región pripadá 36 percent z celkového počtu úmrtí. Za posledných 20 rokov došlo k 30 percentnému nárastu úmrtnosti v dôsledku tepla, pričom počet úmrtí vzrástol takmer vo všetkých krajinách regiónu, v ktorých sa vykonáva monitorovanie, priblížil Kluge.
Horúčavy sú hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou v európskom regióne. Teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia vrátane kardiovaskulárnych, respiračných, mozgovo-cievnych chorôb a ochorení súvisiacich s cukrovkou. Negatívne vplývajú aj na duševné zdravie. Nebezpečenstvo predstavujú najmä pre starších ľudí a záťažou sú aj pre tehotné ženy.
Kluge dodáva, že nepriaznivým zdravotným účinkom horúceho počasia sa do veľkej miery dá predchádzať. Sú na to potrebné správne postupy v oblasti verejného zdravia, takže ak sa lepšie pripravíme na horúci región, bude možné zachrániť mnoho životov teraz aj v budúcnosti.
Akčné plány pre horúčavy sú podľa Klugea kľúčovým adaptačným procesom, vďaka ktorému sú komunity odolnejšie voči vlnám horúčav. Takéto plány má zavedených 20 krajín európskeho regiónu WHO, čo však nepostačuje na ochranu všetkých komunít.
WHO prostredníctvom Európskeho centra pre životné prostredie v nemeckom Bonne pripravuje druhé vydanie usmernení k akčným plánom, ktoré poskytnú krajinám podklady na vypracovanie vlastných plánov.
Zdroj feed teraz.sk
