„Ke? je horúco, naše srdce musí pracova? intenzívnejšie, aby nám pomohlo ochladi? sa. Tento navýšený tlak môže by? nebezpe?ný, najmä pre ?udí so srdcovými ochoreniami,“ uviedol profesor Peng Bi z Univerzity v Adelaide. „Hoci sa naša štúdia zameriava na Austráliu, prepojenie medzi vyššími teplotami a zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom je zdokumentované celosvetovo,“ dodal.
Štúdia publikovaná vo vedeckom ?asopise European Heart Journal pracovala s dátami Austrálskej databázy za?aženia chorobami. Autori štúdie vypo?ítali, že približne 7,3 percenta umrtí na srdcové ochorenia mohlo súvisie? s extrémnymi teplotami.
Kardiovaskulárne ochorenia spôsobené horúcim po?asím Austrál?anom pod?a vedcov medzi rokmi 2003 a 2018 v priemere ro?ne „vzali“ kumulatívnych 49.483 rokov života.
Štúdia predpovedá, že toto ?íslo môže do roku 2050 narás? dvoj- až trojnásobne v závislosti od rôznych scenárov vývoja emisií skleníkových plynov, ktoré priniesol Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy.
Scenár s nižšími emisiami po?íta s priemernou stratou 139.828 rokov života ro?ne pre kardiovaskulárne ochorenia do roku 2050. V scenári s vyšším množstvom emisií sa to môže zvýši? až na 161.095 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
