Štúdia, ktorú vypracoval ekonóm Sehrish Usman z Univerzity v Mannheime v Nemecku s dvoma spoluautormi z Európskej centrálnej banky (ECB), sa zamerala na odhad škôd spôsobených extrémnymi poveternostnými javmi, ktoré sú v Európe v dôsledku klimatickej zmeny ?astejšie a intenzívnejšie, a opiera sa o meteorologické údaje aj ekonomické modely. Autori štúdie upozornili, že uvedené náklady sú len za?iatkom toho, ?o môže nasledova?.
Uvedená štúdia zoh?ad?uje priame dôsledky výkyvov po?asia, ako je zni?enie ciest, budov alebo po?nohospodárskych plodín v dôsledku záplav, ako aj nepriame dôsledky, napríklad straty vo výrobe spôsobené ?asom potrebným na obnovu poškodenej továrne, straty na ?udských životoch alebo náklady na adaptáciu na klimatickú zmenu.
Autori štúdie do svojich zistení zahrnuli aj dlhodobý dosah nepriazne po?asia, pretože, ako zdôraznil Usman, „skuto?né náklady extrémnych udalostí presahujú ich okamžité ú?inky. Napríklad znížená produkcia alebo zni?enie ur?itých produktov v dôsledku sucha môže vies? k inflácii v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Štúdia zárove? odhaduje, že po zoh?adnení všetkých týchto prvkov by makroekonomické náklady spôsobené katastrofami z leta 2025 mohli do roku 2029 dosiahnu? 126 miliárd eur v EÚ.
Najpostihnutejšie krajiny sú pod?a tohto dokumentu Španielsko, Francúzsko a Taliansko, pri?om každá z nich tento rok ?elí stratám presahujúcim 10 miliárd eur. Tieto straty by v strednodobom horizonte mohli presiahnu? 30 miliárd eur, ke?že toto leto zaznamenalo nárast v?n horú?av a sucha.
Krajiny v strednej a severnej Európe utrpeli menej výrazné škody, ale záplavy sú v posledných rokoch intenzívnejšie, ?o by mohlo zvyšova? náklady na narušenie bežného chodu života súvisiace s po?asím.
Autori štúdie zdôraznili, že tieto ?ísla sú nepochybne podhodnotené, pretože nezoh?ad?ujú kumulatívne ú?inky (vlny horú?av a suchá ?asto existujú sú?asne) a ?alšie dôsledky zmeny klímy, ako sú prírodné požiare.
Výpo?ty ekonomických strát, ktoré zvy?ajne vypracúvajú zais?ovne, pokrývajú iba škody na fyzickom majetku a vynechávajú nepriame ú?inky ako sú straty produktivity práce súvisiace s horúcim po?asím, vysvetlili autori štúdie.
Zdroj feed teraz.sk
