Pod?a Správy o svetovej nerovnosti malá elita ovláda obrovskú ekonomickú moc, zatia? ?o miliardy ?udí bojujú o prežitie
Globálna nerovnos? zostáva na „extrémnej“ úrovni, pri?om menej ako 60 000 multimilionárov, teda horných 0,001 %, v sú?asnosti kontroluje trikrát viac bohatstva ako spodných 50 % ?udstva dohromady, uvádza sa v Správe o svetovej nerovnosti z roku 2026.
Štúdia, ktorú zostavilo viac ako 200 výskumníkov a ktorá bola publikovaná v stredu, uvádza, že táto nerovnos? sa odráža vo všetkých kategóriách, ke?že najbohatšia desatina svetovej populácie v sú?asnosti vlastní takmer tri štvrtiny všetkého bohatstva, zatia? ?o najchudobnejšia polovica vlastní sotva 2 %.
Príjem je rozdelený podobným spôsobom. Horných 10 % zarába viac ako zvyšných 90 % dohromady, zatia? ?o najchudobnejšia polovica získava menej ako desatinu globálneho príjmu.
„Výsledkom je svet, v ktorom malá menšina ovláda bezprecedentnú finan?nú moc, zatia? ?o miliardy ?udí sú vylú?ené aj zo základnej ekonomickej stability,“ napísali autori.
Pod?a výskumu rozdiel v odme?ovaní mužov a žien „pretrváva vo všetkých regiónoch“, pri?om ženy tvoria nie?o vyše štvrtiny globálnych príjmov z práce, ?o je podiel, ktorý sa od roku 1990 takmer nezmenil.
Globálna priepas? je vidite?ná dlho predtým, ako ?udia vstúpia na trh práce, uvádza sa v správe. Priemerné výdavky na verejné vzdelávanie na jedného študenta školského veku sú v subsaharskej Afrike približne 230 dolárov ro?ne, v porovnaní s 8 600 dolármi v Európe a 10 500 dolármi v Severnej Amerike a Oceánii, ?o odráža pomer viac ako 40 k 1.
Autori tvrdia, že získavanie pe?azí zhora by mohlo túto priepas? zmenši?. 3-percentná globálna da? pre menej ako 100 000 centmilionárov a miliardárov by priniesla približne 750 miliárd dolárov ro?ne, ?o sa zhruba rovná kombinovaným rozpo?tom na vzdelávanie krajín s nízkymi a strednými príjmami.
Štúdia ukázala, že chudobnejšie krajiny sú tla?ené globálnym finan?ným systémom nakloneným bohatým štátom. Rozvinuté ekonomiky si môžu lacno poži?iava? a dosahova? vyššie výnosy v zahrani?í, ?o im umož?uje fungova? ako „finan?ní rentiéri“. Správa uzatvára, že približne 1 % svetového HDP každoro?ne prúdi z chudobnejších krajín do bohatších prostredníctvom dlhovej služby, repatriácie zisku a iných finan?ných tokov, ?o je takmer trikrát viac ako globálna rozvojová pomoc.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
