V štúdiu TV OTV u Lenky Zlatev som v závere minulotýždňového rozhovoru dvoch najstarších slovenských komentátorov, ktorí zažili a videli na Slovensku úplne všetko, s výnimkou vojny, konštatoval, že v počínaní médií takzvaného hlavného prúdu k premiérovi Ficovi badať jasné prvky mediálneho sadizmu. K dnešnému opozičnému politickému štvaniu proti Robertovi Ficovi, ktoré nenápadne odštartovalo premysleným, programovým a cieľavedome zdokonaľovaným spôsobom na pamätnej Mesežnikovovej konferencii mimovládneho IVO na jeseň 2002, aby prerástlo postupne až do súčasného politického sadizmu, tak pribudol aj pomerme účinný sadizmus mediálny. Oboje vo vzájomne systematicky zdokonaľovanej a štrukturálne úzko previazanej personálnej a ideovej symbióze. Ak k tomu toxickému partnerstvu pridáš aj niektoré významné zložky OČTK, prokuratúr a súdov, dielo je takmer dokonalé. Stačí zahlásiť zainteresovanému zahraničiu v Bruseli úspešné plnenie domácich úloh v boji s Ficom. Trumpov oficiálny Washington je momentálne našťastie na inej strane dejín, takže tam teraz hlásenia zo Slovenska nechodia.
Čo na túto tému hovorí umelá inteligencia? Stručne: „Mediálny sadizmus označuje v prenesenom zmysle zámerné, kruté a psychicky zraňujúce zaobchádzanie médií s jednotlivcami, často s cieľom šokovať, zničiť reputáciu alebo získať senzáciu. “ Pomerne výstižná charakteristika aj v našich aktuálnych pomeroch…. Voči premiérovi Ficovi to tu takto trvá bezmála dvadsaťštyri rokov a na záver budúceho roka už táto hysterická davová šikana lídra Smeru „oslávi“ štvrťstoročie.
Včera už dokonca absolútne irelevantný poslanec Galek z SaS, ktorý sa do parlamentu dostal iba ako náhradník za Sulíka, pričom je jeho životopis pozoruhodne krátky a bezobsažný, vyhlásil v rozhlase „na plnú hubu“, že sa premiér Robert Fico v prípade nastalej krízy v dodávkach ropy dopustil vlastizrady….. Predstavte si tú drzosť, tohto Grohlingovho nímanda. Ako angličtinárovi sa mi v tomto kontexte natíska jedno priliehavé anglické príslovie: „“Give a dog a bad name and hang him“, vo voľnom preklade „Najprv niekomu bezúhonnému, kto sa nemôže účinne brániť, nasaď alebo vyrob negatívnu povesť, a môžeš ho doraziť“. Presne takto to tu v priamom prenose teraz funguje v praxi už dlhšie. Načo to všetko? No jednoducho preto, aby Roberta Fica na poste premiéra slovenskej vlády vystriedal neschopný Michal Šimečka. Nehľadajme za tým nič zložité – nič, čo by bolo extra sofistikované, iba túto primitívnu, politicko-mediálnu rovnicu. Veď na Slovákov možno použiť hocičo. Ten malý národ, ako napokon aj hocijaký iný národ, sa dá ľahko rozdeliť a zmanipulovať, ak sa na to ide metodicky a k dispozícii je dosť finančných prostriedkov.
Netreba nejako osobitne rekapitulovať čím všetkým premiér Fico už prešiel, neustále prechádza a ešte zrejme prejde. Dokonca sa na neho použil aj atentát, štyri pokusy dostať ho do väzenia, a napokon aj hlasovanie v parlamente o vydaní do rúk NAKA. Ak bude Robert Fico niekedy písať knihu svojich pamätí a spomienok v politike, také dielo bude musieť byť vydané v niekoľkých monumentálnych zväzkoch.
Slobodný nezávislý novinár na dôchodku, bez akýchkoľvek politických, mediálnych, existenčných či finančných väzieb a osobných záväzkov, sa ocitá v situácii, kedy čelí jednoduchej ale o to vážnejšej etickej a profesionálnej dileme a osobnému rozhodnutiu: pridať sa k besnejúcemu politicko-mediálnemu sadizmu, alebo to celé pozorovať, komentovať a nastavovať tomu v článkoch a komentároch zrkadlo?
Celý život je o nepretržitej osobnej voľbe. Za peniaze sa dá na Slovensku kúpiť mnoho ľudí, našťastie nie každý. V súčasných zvrátených pomeroch osudového boja o existenciu Slovenska a jeho slobodnú budúcnosť, kedy davové šialenstvo zmanipulovanej časti spoločnosti vystriedalo zdravý rozum, si držím triezvy odstup a odkladám kritiku vlády a premiéra Roberta Fica na inokedy.
Zdroj telegram
