„Negatívne výsledky za rok 2023 sú dôsledkom zvyšovania úrokových sadzieb, ktorými ECB riešila problém vysokej inflácie,“ uviedla banka. Ako dodala, úrokové náklady vzrástli, zatiaľ čo úrokové príjmy zaznamenali iba minimálny rast. Väčšinu z celkovej straty, viac než 2,3 miliardy eur, však vykryli rezervy vyčlenené na krytie finančných rizík.
Straty vykázali aj ďalšie veľké centrálne banky vrátane Európskej centrálnej banky (ECB). Tá vo štvrtok (22. 2.) informovala, že jej strata dosiahla 7,9 miliardy eur. Bol to prvý stratový rok pre ECB od roku 2004. Podobne ako v prípade holandskej centrálnej banky aj pri ECB drvivú väčšinu straty absorbovali rezervy určené na krytie finančných rizík.
ECB začala prudko zvyšovať úrokové sadzby v júli 2022 po tom, ako Rusko začiatkom februára toho roka napadlo Ukrajinu, čo viedlo k prudkému rastu cien potravín a energií. Navyše, ceny nahor tlačilo aj zotavovanie ekonomiky po období pandémie nového koronavírusu. Depozitná sadzba sa tak dostala na historické maximum 4 %. Od októbra minulého roka drží ECB úrokové sadzby na stabilnej úrovni, ekonómovia však očakávajú, že v dôsledku zmierňovania inflácie začne banka v nasledujúcich mesiacoch so znižovaním sadzieb.
Napriek tomu však holandská centrálna banka očakáva stratu aj v ďalších rokoch. Predpokladá, že zisk nezaznamená skôr ako v roku 2029.
Zdroj feed teraz.sk
