Podľa vyjadrení českého premiéra Petra Fialu pred štvrtkovým mimoriadnym summitom v Bruseli je formát Európskej únie v dnešnej situácii nedostačujúci a je potrebné rokovať aj v iných skupinách štátov, napríklad v rámci takzvanej koalície ochotných. S tým súhlasí aj Parízek, podľa ktorého by striktné držanie sa formátu EÚ v tomto kontexte nedávalo zmysel, keďže v ňom nie je napríklad Veľká Británia, ktorá bude podľa jeho slov hrať v akomkoľvek bezpečnostnom usporiadaní v Európe významnú úlohu. „Bezpečnostné otázky boli vždy v Európe riešené primárne cez NATO. Takže pri súčasnom rozkole v NATO má zmysel, keď sa jeho európski členovia organizujú v inom formáte,“ podotkol.
Nemyslí si však, že by to pozíciu EÚ mohlo napríklad v očiach amerického či ruského prezidenta oslabiť. Poukázal na to, že obaja preferujú rokovanie s lídrami jednotlivých krajín. „S EÚ majú problém, pretože ako projekt dlhodobej úspešnej ekonomickej a politickej spolupráce v Európe sa vymyká ich konfrontačnému chápaniu medzinárodnej politiky,“ myslí si politológ.
K EÚ či NATO sa v štvrtkovom bilančnom rozhovore pre Českú televíziu vyjadril aj prezident ČR Petr Pavel. Je podľa neho načase viesť debatu, či tieto formáty budú aj v budúcnosti garantom českej bezpečnosti. Spomenul tiež možnosť, že by USA nechali Európu v otázke bezpečnosti samotnú. Ak by k tejto situácii došlo, pre Spojené štáty by to podľa neho bola mimoriadna chyba a aj Európa by pocítila dramatické následky. Jediným racionálnym zdôvodnením takéhoto kroku by podľa jeho slov bolo to, ak by sa Spojené štáty chceli úplne vyviazať z konfliktu v Európe a mať „voľné ruky“ pre budúci konflikt s Čínou.
„Ale práve na taký konflikt, ktorý bude mať nevyhnutne aj povahu dlhodobého ekonomického súperenia, nedáva absolútne zmysel rozhádať sa s jediným skutočne pevným a veľmocensky významným spojencom, teda EÚ. Skôr by som čakal, že dlhodobo intenzívnejšia spolupráca medzi USA a EÚ bude pokračovať, pretože je to v záujme oboch,“ dodal politológ. To však podľa neho neznamená, že Spojené štáty budú opäť robustne zapojené do európskej bezpečnosti.
S vyjadreniami niektorých expertov z posledných dní, že nastal koniec Severoatlantickej aliancie, Parízek nesúhlasí. Zároveň však zdôraznil, že rola NATO sa celkom určite dramaticky mení a EÚ a krajiny strednej a východnej Európy sa tomu musia rýchlo prispôsobiť a posilňovať svoju obranyschopnosť.
V EÚ by určité problémy mohol spôsobiť maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý v Bruseli vo štvrtok zablokoval závery Európskej rady týkajúce sa pomoci Ukrajine. Podľa Parízka je zjavné, že sa cíti posilnený konfrontačným postupom Trumpa voči EÚ a Británii. Otázka je, ako sa Orbán postaví napríklad k protiruským sankciám, ktoré doteraz vždy – aj napriek pôvodnému nesúhlasu – odhlasoval. „V januári a februári, keď sa o sankčnom balíčku rokovalo naposledy, neboli vzťahy EÚ a USA zďaleka také napäté ako dnes. Ak bude napätie medzi nimi pokračovať alebo dokonca eskalovať, Orbán môže skutočne cítiť pri ďalšom rokovaní o predĺžení sankcií v lete 2025 výrazne silnejšiu pozíciu a blokovať ho,“ dodal český politológ.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk