Cestovateľská hnačka sa prejavuje aspoň 3 stolicami v priebehu 24 hodín a často je sprevádzaná kŕčmi, teplotou, nevoľnosťou či vracaním. Najvyššie riziko hrozí v Ázii, Afrike a rozvojových častiach Strednej a Južnej Ameriky. Stredné riziko predstavuje Karibik a niektoré oblasti Južnej Ameriky. Ako najmenej rizikové sú hodnotené Európa, Austrália a Severná Amerika. Spoločným menovateľom krajín s vyšším rizikom je nedostatočná úroveň hygieny.
Foto: Unsplash.com/NIK
Dbajte na správnu hygienu
Tento typ črevnej infekcie vzniká po konzumácii kontaminovaného jedla alebo vody, najmä pri porušení základných hygienických pravidiel. Ak nemajú osoby manipulujúce s potravinami umyté ruky, môžu preniesť infekciu na ľudí konzumujúcich kontaminované potraviny. Nebezpečný môže byť aj kontakt s miestnymi obyvateľmi – hoci nemajú žiadne príznaky, pre turistov sú nositeľmi nebezpečných patogénov.
Bezpečnejšie sú tepelne upravené jedlá a balené nápoje. Vyššie riziko predstavuje surová zelenina, ovocie a voda z vodovodu. „Hnačka sa zvyčajne objaví počas prvého týždňa pobytu, ale môže sa vyskytnúť aj kedykoľvek počas cesty i po návrate domov. Zvyčajne trvá 3 až 7 dní. Vážnou hrozbou je dehydratácia organizmu, zvýšené riziko je najmä u detí,“ vysvetľuje Jana Dubajová. Lekára navštívte, ak sa u vás objaví hnačka s prímesou krvi, neustupuje do niekoľkých dní, nie ste schopní prijímať tekutiny a hnačku sprevádza horúčka alebo zimnica.
Foto: Unsplash.com/Steve Johnson
Hydratácia nadovšetko
Ako na vhodnú prevenciu? Vyhýbajte sa pouličnému jedlu, nápojom s ľadom či čerstvým ovocným šťavám z neoverených zdrojov. Pite len balenú alebo dezinfikovanú vodu, jedzte len tepelne upravené jedlá a ovocie, ktoré sa dá ošúpať.
Najväčším nebezpečenstvom pri hnačke je dehydratácia – najmä u detí a seniorov. Najdôležitejšie je dopĺňať tekutiny a soli, pretože nesmie dôjsť k odvodneniu organizmu. Ideálne sú rehydratačné roztoky (ORS), minerálky s vysokým obsahom sodíka a draslíka alebo nesladený čierny čaj. Vyhnite sa sladeným limonádam a nápojom s umelými sladidlami. Rehydratačný roztok sa dá pripraviť aj z domácich surovín – budete potrebovať 4 až 5 kociek cukru, 1 kávovú lyžicu kuchynskej soli, šťavu z citróna, pomaranča alebo grepu a liter pitnej vody.
Pri vracaní podávajte tekutiny po lyžičkách. Ak sa stav zhoršuje, môže byť nutná infúzia. Sledujte farbu moču – nemal by byť tmavožltý. Počas liečby doprajte telu pokoj, začnite hladovkou a postupne prejdite na ľahkú stravu (ryžový odvar, vývar, sucháre, neskôr zemiaky, ryžu, mrkvu či banány). Vyhýbajte sa tukom, mastným jedlám, sladkostiam, mlieku a mliečnym výrobkom.
Foto:: Unsplash.com/Anastasia Eremina
Probiotiká ako prevencia
Probiotiká môžu pomôcť predchádzať cestovateľskej hnačke, a to najmä kmene Lactobacillus acidophilus, L. rhamnosus, L. casei a kvasinky Saccharomyces boulardii. Podporujú zdravú črevnú mikroflóru a imunitu. „Veľmi dôležitý je výber vhodného prípravku najmä z pohľadu stability v extrémnych podmienkach subtrópov a trópov. Zistilo sa, že ochranný účinok konkrétneho výrobku nemusí byť rovnaký vo všetkých destináciách, čo súvisí s odlišnosťou patogénov v konkrétnych oblastiach,“ dopĺňa Jana Dubajová z Dr. Max.
Medzi voľnopredajné lieky na liečbu hnačkovitých ochorení patrí aj liečivo loperamid – spomaľuje činnosť čriev a znižuje straty tekutín. Nie je však vhodný pri infekčnej hnačke napríklad spôsobenej baktériami alebo parazitmi. Za zmienku stojí aj racekadotril, ktorý bráni vylučovaniu vody do stolice a zmierňuje tak hnačky.
Zdroj feed teraz.sk
