Hlavné mesto vlani hospodárilo s prebytkom vyše 24,56 milióna eur

Bratislava 19. júna (TASR) – Hospodárenie mesta Bratislava spolu s finančnými operáciami dosiahlo za rok 2024 prebytok viac ako 24,56 milióna eur. Za uplynulý rok boli celkové príjmy rozpočtu vrátane finančných operácií na úrovni viac ako 611,6 milióna eur a celkové výdavky vrátane finančných operácií viac ako 587 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mesta za rok 2024, ktorý schválilo vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ). Niektorí z poslancov však interpretáciu údajov zo strany magistrátu rozporovali.

„Celkové hospodárenie hlavného mesta dosiahlo za rok 2024 prebytok v sume 24.560.718,31 eura. Tento výsledok je dôsledkom šetrenia a obozretného nakladania s verejnými prostriedkami,“ konštatuje magistrát v dôvodovej správe.

Celkové príjmy vrátane finančných operácií predstavujú 99,6 percenta plnenie rozpočtu. Mesto pritom podotýka, že sa mu v uplynulom období podarilo zrealizovať zvýšenie vybraných miestnych daní, konkrétne dane za ubytovanie a dane z nehnuteľností. Aj toto opatrenie podľa neho prispelo k naplneniu príjmovej časti mestského rozpočtu. Čerpanie celkových výdavkov vrátane finančných operácií predstavuje 95,6 percenta plnenie upraveného rozpočtu.

Mestský rozpočet ovplyvnili vlani podľa magistrátu aj pretrvávajúce dôsledky predchádzajúceho roka, ako inflácia, ceny energií a legislatívne zásahy do príjmov samosprávy. Inflácia síce podľa hlavného mesta v roku 2024 klesla oproti roku 2023, ale kumulatívny efekt bol stále výrazný. Príjmy boli zásahmi štátu znížené už v roku 2023, v roku 2024 tlak na mestský rozpočet pokračoval. Ceny energií sa síce podľa magistrátu vlani síce stabilizovali, avšak stále predstavovali vysokú položku vo výdavkoch.

Kapitálový rozpočet hlavného mesta bol vlani ovplyvnený aj časovým posunom v čerpaní nenávratných finančných príspevkov, čo sa prejavilo na príjmovej a čiastočne aj výdavkovej strane rozpočtu.

K 31. decembru 2024 dosiahla dlhová zaťaženosť hlavného mesta úroveň 46,09 percenta k bežným príjmom roka 2023. „Táto hodnota predstavuje zdravú a udržateľnú úroveň zadlženia,“ podotýka magistrát.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo hovoril o dobrom hospodárení a pozitívnej bilancii, a to napriek zložitej finančnej a hospodárskej situácii, škrtaniu zdrojov pre samosprávy a konsolidačným opatreniam vlády. Poukázal na najvyšší prebytok bežného rozpočtu, teda na šetrenie, ale aj na výrazné investovanie do infraštruktúry. Vyzdvihol tiež zníženie miery úverového zaťaženia, rezervný fond či fond mobility.

Niektorí mestskí poslanci však interpretáciu niektorých vyjadrení magistrátu rozporovali. Vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník okrem iného kritizoval nárast dlhu, hoci mesto podľa neho tvrdí, že znižuje zadlženosť, dlh narastá vrátane výšky úrokov. Magistrát podľa neho „nasvietil rozpočet do takých ružových farieb.“ Vicestarosta Petržalky Ján Karman si nemyslel, že sa dá hovoriť o prebytkovom hospodárení. Za prebytkové označil hospodárenie len v bežnom rozpočte, v kapitálovom rozpočte je hlboký schodok, ktorý sa vykrýva finančnými operáciami, z veľkej časti úverom. Poslanec Ján Hrčka ľutuje toho, kto bude dlh splácať. „Zadlžovať sa je jednoduché, to vie každý. Splácať je umenie,“ poznamenal. Odzneli aj vyjadrenia o manipulácii s dátami.

Tvrdenia o fabulovaní čísiel magistrát dôrazne odmietol. Priznal, že sa mesto zadlžuje, pretože dostatok vlastných financií nemá, treba sa však pozrieť na to, na čo sa zadlžuje. Rovnakého názoru boli aj niektorí poslanci z primátorovho klubu. Starosta Starého Mesta Matej Vagač argumentoval radikálnou zmenou kvality životného prostredia a života obyvateľov v porovnaní s minulosťou. „Dnes sa robí ináč a kvalitne. Investuje sa s rozumom,“ povedal. Využívanie úverov obhajoval aj poslanec Pavol Škápik, ktorý s „úplne s radosťou“ zoberie úver, aby poskytol občanom službu, ktorú potrebujú.