„Aktuálne monitorujeme oblasti, ktoré sú z h?adiska bezpe?nosti a rôznych regulácií pohybu dostupné. To nám umožní následne presunú? monitoring do teraz zaplavených oblastí hne?, ako to situácia dovolí,“ skonštatoval Bubla.
Vývoj situácie v sú?asnosti magistrát odhadnú? nevie, závislý je od mnohých faktorov. Situácia sa pod?a neho dynamicky mení v ?ase, preto je momentálne ve?mi zložité odhadnú? dlhodobejší vývoj. „V náš prospech hrajú nižšie teploty vzduchu a aj vody, ktoré predlžujú dobu vývoja lariev,“ poznamenal hovorca Bratislavy. Deklaruje však, že zasiahnu vo všetkých identifikovaných lokalitách, kde to bude z h?adiska efektivity zásahu, bezpe?nosti a udelených povolení možné.
Monitoring potenciálnych liahnísk komárov je pod?a magistrátu základom. Získava prehla? o výskyte a po?etnosti lariev v teréne. Pri monitoringu využíva ako pomôcku mobilnú GIS aplikáciu. Na mape má zaznamenané všetky známe potenciálne liahniská komárov, eviduje všetky monitorovacie kontroly a tiež prípadné zásahy larvicídom BTI. Malé vodné plochy ošetruje granulátom BTI ru?ne, na vä?šie plochy využíva motorové aplikátory. Pri vybrežení riek využíva leteckú aplikáciu dronom alebo helikoptérou.
Hlavné mesto zasahuje biologickým larvicídom BTI, a to na všetkých aktívnych liahniskách, na ktorých zásah povo?uje zákon. Zasahova? ním môže aj v chránených územiach III. a IV. stup?a. Po zásahu bývajú liahniská opätovne kontrolované. Sú však územia, kde ani larvicídom BTI zasahova? nemôže, hoci môže ís? o ve?ké záplavové plochy. Ide o plochy s V. stup?om ochrany alebo chránené zdroje pitnej vody.
Takýmto príkladom je prírodná rezervácia Slovanský ostrov v katastri Devína, prírodná rezervácia Starý Háj ?i chránený areál Pe?niansky les v Petržalke alebo vodohospodárske ochranné pásmo ako ostrov Siho? v Karlovej Vsi. ?alším rozsiahlym územím v piatom stupni ochrany je prírodná rezervácia Dunajské ostrovy pri Rusovciach.
Hlavné mesto zárove? pripomína, že rozsiahle záplavové plochy a liahniská sa nachádzajú aj v okolí Bratislavy, kde nemôže zasahova?. Záplavové druhy komárov sa tak môžu dosta? napríklad z rakúskej strany Moravy.
„V každom prípade môžeme ubezpe?i?, že aj na?alej budeme na dennej báze robi? všetko, ?o je v našich silách, aby bolo komárov ?o najmenej,“ dodal Bubla.
Zdroj feed teraz.sk
