Uprostred absurdného a až do neuverite?ných extrémov zachádzajúceho diania okolo problémov v zdravotníctve a rokovaní ministra s vedením Visolajského LOZ sa mi opakovane vynára v mysli postava a odkaz môjho nebohého tútora (školite?a) po?as postgraduálneho štúdia na Fakulte zdravia a sociálnych vied na Metropolitnej univerzite v Leeds (Anglicko) v rokoch 1994 a 1995. Mojím školite?om bol profesor Keith Tones, jeden z najvä?ších a najuznávanejších svetových odborníkov v oblasti psychológie zdravia na svete.
Pretože som bol v tom ?ase okrem iného aj predsedom redak?nej rady ?asopisu Europa Vincet – unikátneho Slovenského európskeho periodika, vychádzajúceho trojjazy?ne medzi rokmi 1991 až 1999 a šíriaceho dobré meno a pozitívne informácie o všestrannej vyspelosti Slovenka vo svete – využil som príležitos? a urobil rozhovor s profesorom Tonesom (zomrel v roku 2018) o problematike podpory zdravia a zdravotnej výchovy – v odbore, v ktorom sa Anglicko pohybovalo na špici. Nejdem do detailov obsiahleho rozhovoru ale spomeniem iba slová profesora Tonesa – vlastne akési jeho dobre mienené varovanie a odporú?anie, aby sme neopustili všetko to dobré, pokrokové a prospešné, ?o sme za obdobie socializmu na Slovensku (a predtým v ?eskoslovensku) urobili a dosiahli v oblasti národného zdravotníctva a starostlivosti štátu o telesné a duševné zdravie obyvate?stva. „Bola by chyba, ak by ste sa vzdali toho, v ?om ste naozaj dobrí a v ?om vám môžu konkurova? asi len Švaj?iari a Rakúšania, ak vôbec“, povedal profesor Tones. Za vzor vtedy inak vyspelým krajinám Západu kládol trhovo orientovaný socializmus, najlepšie taký, aký v tom ?ase mali v Európe Švédi.
Ke? jedného d?a prišiel rad na m?a, aby som celému nášmu postgraduálu s posluchá?mi z celého sveta prezentoval Slovensko ako také a v rámci toho sa sústredil na slovenské zdravotníctvo, informoval som doslova ohromených kolegov aj o našom kúpe?níctve a o tom, že na Slovensku niet skupiny ochorení, na ktoré by sme u nás nemali kúpele, sanatóriá a klimatické a prírodné lie?ebne na najvyššej úrovni. Boli sme v tom, spolu s ?eskom, na špici v rámci celého sveta. Frekventanti žasli a nechceli veri? ke? som vysvetlil a s farebnými prospektmi názorne ukázal naše známe kúpele a sanatóriá pre všetky choroby – od chorôb duševných, cez ochorenia tráviacej sústavy, srdcovo-cievneho a pohybového aparátu, až po ochorenia hormonálneho pôvodu a choroby p?úc. Pre deti aj dospelých. V každom slovenskom kraji sa takéto vysokošpecializované zariadenia v devä?desiatych rokoch nachádzali a slovenskí pacienti ich prakticky bezplatne využívali celoro?ne – nielen po operáciách a v rekonvalescencii, ale aj na udržanie a posilnenie zdravotného stavu v prípadoch chronických zdravotných ?ažkostí. Štát sa vtedy staral…. ako to dokázal, to sa dnes zdá temer neuverite?né, ale staral sa. Navyše, nik vás z nemocnice nevyhadzoval nedolie?eného a nevylie?eného, že by vám z ?erstvej opera?nej rany ešte tr?ali chirurgické nite a mokvala rana, ako dnes ke? Vás na druhý de? po operácii ženú domov. To vtedy neexistovalo a z nemocnice ste sa vracali v takom stave, že ste na druhý alebo tretí de? mohli v mnohých prípadoch nastúpi? rovno do práce.
Bohužia?, nechali sme naše vyspelé zdravotníctvo, ktoré nám závideli aj v cudzine, zakrnie? a ja za to viním všetky vlády, ale najmä tie v rokoch 1999 až 2006. Privatizácia spustošila ?o sa len dalo….. Zdravie sa totiž stalo tovarom, dokonca sa tým heslom mnohí ohá?ali. Spomínam si, ako sa napríklad poslední pacienti v lie?ebnom dome Helios na Štrbskom plese lie?ili ešte v roku 2000, ale krátko na to sa to tam zavrelo a spustlo, až sa z Heliosu stala žalostná ruina. Kúpele Hviezdolav a Solisko na brehu plesa sa stali nedostupné, respektíve dostupné len pre extra solventnú klientelu, najradšej zo zahrani?ia, na komer?nej báze. 1/2
Zdroj telegram
