Kaspické more je napriek svojmu názvu najväčšie jazero s rozlohou 371.000 štvorcových kilometrov. Obklopuje ho päť krajín – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko. Sú to významní producenti ropy, ktorú ťažia aj spopod Kaspického mora.
Podľa Hadžijeva hladina Kaspického mora klesá už niekoľko desaťročí, no tento trend sa postupne zrýchľuje. Za posledných päť rokov bol pokles o 0,93 metra, o 1,5 metra za posledných desať rokov a o 2,5 metra za posledných 30 rokov. Rýchlosť súčasného poklesu v rozhovore odhadol na približne 20 až 30 centimetrov za rok.
„Ústup brehov mení prírodné podmienky, narúša hospodársku činnosť a vytvára nové výzvy pre trvalo udržateľný rozvoj,“ uviedol Hadžijev. Pri problematike poklesu hladiny Kaspického mora zastupuje Azerbajdžan aj v spoločnej pracovnej skupine s Ruskom.
Napriek zhoršujúcim sa vzťahom medzi oboma krajinami pracovná skupina podpísala protokol, podľa ktorého plánuje v septembri schváliť spoločný program na monitorovanie hladiny Kaspického mora a riešenie jej poklesu.
Rusko považuje za hlavnú príčinu najmä zmenu klímy. Azerbajdžan pripisuje pokles výstavbe priehrad na rieke Volga, ktorá tvorí predstavuje až 80 percent pritekajúcej vody do Kaspického mora.
Hadžijev pre Reuters povedal, že klesajúca hladina už teraz ovplyvňuje životy obyvateľov pobrežných oblastí aj prevádzku prístavov. V priľahlých oblastiach Kaspického mora žije približne 15 miliónov ľudí, len v Azerbajdžane to sú štyri milióny.
Okrem toho podľa námestníka nízka hladina komplikuje plavbu lodí v prístave v metropole Baku a znižuje možnú kapacitu nákladu a zvyšuje logistické náklady. Vyvoláva to navyše negatívne dopady na námornú prepravu ropy a zdravie podvodného ekosystému.
Zdroj feed teraz.sk
