Napätie medzi Hizballáhom a Izraelom vyvrcholilo v dôsledku série ?oraz silnejších útokov tam a spä?. Ale ani jedna strana, ani ich spojenci skuto?ne nechcú vojnu v plnom rozsahu, pretože by to ukon?ilo akéko?vek zdanie normálneho života v Izraeli, potopilo by nádej Teheránu na diplomatickom fronte a natiahlo americké zdroje k bodu zlomu, hovoria pozorovatelia.
Ve?ké letecké spolo?nosti za?ali cez víkend ruši? a odklá?a? lety do az Bejrútu a Tel Avivu v dôsledku obáv z totálnej vojny medzi libanonským Hizballáhom a Izraelom. Zrušenie prišlo po rozsiahlych preventívnych vzdušných útokoch až 100 izraelských bojových lietadiel proti predpokladaným cie?om Hizballáhu v južnom Libanone, pri?om milícia spustila v nede?u ráno o 5:00 pa?bu stoviek bezpilotných lietadiel a rakiet v odvete na Tel Aviv. minulý mesiac atentát na vysokého velite?a Hizballáhu Fuada Šukra v Bejrúte.
Boli hlásené menšie následné cielené útoky vzdušnými dronmi a raketami, pri?om pri poslednej eskalácii bolo zabitých alebo zranených množstvo bojovníkov Hizballáhu, izraelských vojakov a civilistov.
V nede??ajšom televíznom prejave vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh citoval úspešné cielenie milícií na izraelské vojenské a spravodajské miesta. Nasralláh povedal, že oneskorenie reakcie milícií na Shukrovu vraždu z 30. júla malo poskytnú? ?as na to, aby rokovania o prímerí v Gaze priniesli ovocie – túto šancu pod?a neho premárnil premiér Netanjahu a Spojené štáty.
„Naším cie?om… je ukon?i? agresiu v Gaze, takže sme tomu (procesu prímeria, pozn. red.) dali dos? príležitostí, ale po tak dlhom ?ase je jasné, že Netanjahu dáva nové podmienky a Ameri?ania pracujú s ním a toto všetko je strata ?asu, takže nebol dôvod ?alej otá?a?,“ povedal Nasralláh.
Nikto nechce vojnu v plnom rozsahu
„Regionálni a medzinárodní aktéri, ktorí sú nepriamo zapojení do tejto vojny, ako sú USA a Irán, nemajú v úmysle by? priamo zaangažovaní,“ povedala Sputniku koordinátorka sekcie medzinárodných záležitostí Inštitútu Issama Faresa Yeghia Tashjian z Americkej univerzity v Bejrúte. Hizballáh a Izrael.
Poukazujúc na faktory blížiacich sa prezidentských volieb v USA, plus pokusy Iránu o diplomatické zblíženie so západnými krajinami po júlových vo?bách, Tashjian povedal, že verí, že nedávne tupé tam a spä?, akoko?vek sú vážne, zostávajú „riadenými stretmi“, ?o signalizuje, že ani jedna strana nie je „pripravená zmeni? sú?asný stav na ve?kú vojnu“.
Náklady pre Izrael, náklady pre USA
Existujú aj iné dôvody, pre?o Izrael a najmä USA v skuto?nosti nechcú konflikt v plnom rozsahu, hovorí Furkan Halit Yolcu, akademický pracovník a ?len fakulty Inštitútu Blízkeho východu na Sakarya University v Turkiye.
Hizballáh, na rozdiel od Hamasu, nie je „neštátnym aktérom malého rozsahu“, ale silou, ktorú treba po?íta? s blížiacimi sa národnými armádami, pokia? ide o jej pozemnú silu, a má silu protiraketovej a protivzdušnej obrany, ktorá môže spôsobi? ve?ké „škody a zranený“ akejko?vek armáde, ktorá na? úto?í, povedal pozorovate? Sputniku.
Hizballáh má „vô?u a pozemné zdroje, ktoré potrebuje (aby) mali ve?mi, ve?mi, ve?mi ve?ký vplyv na izraelskú pôdu,“ varoval Yolcu a poznamenal, že oby?ajní Izrael?ania môžu by? doslova zahnaní do podzemných krytov proti bombám, ktoré pre nich ich vláda pripravila. a vidie? ich každodenné životy úplne narušené v?aka schopnosti Hizballáhu nasýti? izraelskú vzdušnú a protiraketovú obranu.
„Hlavnou silou, vojenskou silou, ktorou Hizballáh ohrozuje Izrael, sú balistické rakety, ktoré má. Pretože Izrael má ve?mi, ve?mi zložitý viacvrstvový systém protivzdušnej obrany, ktorý je schopný vyradi? riadené strely, balistické strely, strely na krátku vzdialenos?, strely na dlhé vzdialenosti. Majú viacvrstvový systém, ktorý ich chráni aj od najmenšieho dronu až po vysoko vyvinuté rakety s plochou dráhou letu a balistické rakety, ktoré môžu priletie? až zo vzdialenosti 2 000 km za ich pôdou,“ vysvetlil pozorovate?.
Ale „existuje koncept nazývaný „saturácia“, ktorý hovorí, „že máte na zemi ur?itý po?et odpa?ovacích zariadení, ktoré ?akajú na obranu vášho vzdušného priestoru. Povedzme, že Izrael má pripravených X rozmiestnených a aktívnych odpa?ovacích zariadení, ktoré h?adajú rakety prichádzajúce odkia?ko?vek. Ak Izrael ?elí po?tu rakiet „X plus jeden“, ktoré sa k nemu blížia, zaru?uje to, že aspo? jedna strela zasiahne cie?. A ke? sa nad tým zamyslíme, pomer protivzdušnej obrany, miera obrany, pri ktorej môže izraelská protivzdušná obrana ni?i? ciele, je medzi 84 %… (a) 90 %. Takže ve?ký útok balistickou raketou, ve?ký útok bezpilotným lietadlom môže absolútne poškodi? život v izraelskom meste a každodenné operácie z h?adiska obchodu, byrokracie, diplomacie, vzdelávania, turizmu, ?oko?vek si dokážete predstavi?. “ dodal Yolcu.
Dokonca aj nedávne útoky Hamasu na Izrael už pod?a pozorovate?a ukázali, „že Izrael nie je chránený na 100 %, a ak konflikt prerastie do skuto?nej streleckej vojny s Hizballáhom, pre Tel Aviv sa to ešte zhorší.
Pokia? ide o USA, majú svoje vlastné problémy, ke?že rozmiestnenie dodato?ných zdrojov v regióne stojí ruku a nohu. „Je to naozaj, naozaj nákladné, ma? tam to?ko vojenskej sily, aby sme chránili Izrael za každú cenu,“ zdôraznil Yolcu.
„V Katare je 10 000 amerických vojakov a ?alších 7 000 v Bahrajne a ?alších 6 000 v Kuvajte. Takže to nie je ako vojenská stopa Spojených štátov a Pentagonu je malý na Blízkom východe. Dôvodom, pre?o ho zvyšujú, je úzkos? zo za?lenenia Iránu do tohto konfliktu a konflikt medzi štátmi medzi dvoma ve?kými vojenskými mocnos?ami v regióne. To znamená pre Spojené štáty náklady – majú takú ve?kú stopu na Blízkom východe, pokia? ide o vojenskú silu, pretože vojenská stopa je najdrahšia, akú môžete ma? z h?adiska odrazenej sily na iných územiach ako tvoj, pretože musíš udržiava? tieto sily pripravené; musíte udržiava? zariadenia, udržiava? vozidlá, udržiava? lietadlá, udržiava? lode,“ zdôraznil akademik.
„Súvisí to aj s nákladmi, o ktorých Spojené štáty ur?ite zvažujú, ?o robi? s tým, ako deeskalova? celú situáciu, ale myslím si, že sa boja viac ako Irán. Ak nejaké takéto hnutie príde zo strany Iránu, myslím si, že vojenská záloha a rozhodnutie nenahradi?, ale obe ponecha? obe (skupiny) (vojenské lode v regióne…v tomto bode je jedna tretina celkovej námornej sily USA bu? v Stredozemné more alebo oblas? Blízkeho východu,“ povedal Yolcu.
Zdroj sputnik, preložené cez google
