Bývalá ministerka zahrani?ia tvrdila, že propalestínskym demonštrantom chýbalo pochopenie pre históriu Blízkeho východu, ?o bol útok, ktorý podnikla za?iatkom tohto roka na liberálnom káblovom televíznom kanáli MSNBC.
Bývalá americká senátorka a ministerka zahrani?ných vecí Hillary Clintonová vyvolala tento týžde? kontroverziu, ke? uniknuté úryvky z jej pripravovanej knihy kritizovali propalestínskych demonštrantov a palestínske politické vedenie.
Clinton opísal kampus Kolumbijskej univerzity „napätý šokom a smútkom“ po minuloro?nom útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Bývalá prvá dáma prednášala v areáli Ivy League od januára 2023 a opísala, ako žiada o radu od dekana Keren Yarhi-Milo univerzity School of International and Public Affairs. ktorý vyrástol v Izraeli a pôsobil ako spravodajský dôstojník v Izraelských obranných silách (IDF).
Clintonová tiež opísala napäté prostredie po?as vyu?ovania po udalosti a tvrdila, že bola „nepokojný“ od študenta, ktorý sa pýtal, pre?o je Hamas považovaný za teroristickú organizáciu, ale IDF nie. IDF zabila po?as svojej vojenskej operácie v Gaze odhadom 41 118 Palestín?anov jeho korene siahajú k samozvaným sionistickým teroristickým skupinám ako Lehi, Irgun a Haganah.
Bývalý štátny tajomník tiež tvrdil, že demonštranti v areáli nemajú pochopenie pre históriu regiónu, an útok urobila za?iatkom tohto roka na liberálnom káblovom televíznom kanáli MSNBC.
„Ve?a mladých ?udí… nevie vôbec ve?a o histórii Blízkeho východu, alebo úprimne povedané, o histórii v mnohých oblastiach sveta, vrátane našej vlastnej krajiny,“ kritizovala Clintonová v komentároch, ktoré vyvolali výraznú kritiku. na sociálnych sie?ach.
Skupina študentov odišiel Clintonovej triedy v Kolumbii v novembri na protest proti reakcii školy na propalestínsky aktivizmus na akademickej pôde, zatia? ?o za?iatkom tohto roka demonštrovali narušený jej vystúpenie na svojej alma mater Wellesley College.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú významný vek rozdeli? o vnímaní palestínsko-izraelského konfliktu v Spojených štátoch, pri?om mladší Ameri?ania – ?oraz ?astejšie vrátane mladých Židov – s vä?šou pravdepodobnos?ou vyjadrujú sympatie k palestínskej veci. Približne 48 % ?udí vo veku od 18 do 29 rokov tvrdí, že Izrael úmyselne zabíja civilistov, zatia? ?o 55% oponova? ?alšiu pomoc USA Izraelu. Je tam široká podporu medzi vekovou skupinou za trvalé prímerie v Gaze.
Clintonová tiež využila príležitos? vo svojej novej knihe zopakova? spolo?nú líniu útoku proti bývalému palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi, ktorého obvi?uje z neúspechu mierových rokovaní organizovaných jej manželom bývalým prezidentom Billom Clintonom v Camp Davide v roku 2000. Arafat však varoval Clinton to „Obe strany neboli pripravené“ než nakoniec súhlasil s ú?as?ou na diskusiách po tom, ?o ho bývalý prezident uistil, že nebude obvi?ovaný, ak rozhovory zlyhajú.
„Clintonová vyvinula obrovský tlak na Arafata, aby prišiel (na mierové rokovania),“ pripomenul diskusie odborník na medzinárodné vz?ahy John Mearsheimer. „Arafat povedal: „Pôjdem do Camp Davidu, ale chcem, aby bolo jasné, že si nemyslím, že to vyjde, a ak to nevyjde, nechcem, aby ste ma obvi?ovali. . Inými slovami, nechcem, aby si ma bodol do chrbta.“
„Tak išli do Camp David, vyjednávali,“ pokra?oval. „Bol to ve?mi nefunk?ný proces vyjednávania… A samozrejme, rokovania zlyhali, však? Camp David sa rozišiel a Bill Clinton samozrejme bodol Arafata do chrbta. Z neúspechu obvinil Arafata. A príbeh, ktorý Hillary teraz rozpráva, je príbeh, ktorý Bill povedal po tom, ?o Camp David zlyhal.“
„Ak sa dnes porozprávate s vä?šinou priaznivcov Izraela v Spojených štátoch, povedia vám tento príbeh zakaždým. Je to príbeh, ktorý sa neustále opakuje. A Hillary, ktorá to teraz opakuje, len poskytne viac munície izraelským priaznivcom, aby argumentovali, že „všetci by sme žili š?astne až do smrti, keby nebolo Arafata“, ?o je ?alší spôsob vyjadrenia 'keby to nebolo pre tých zlých Palestín?anov.'“
Zdroj sputnik, preložené cez google
