Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Pôvodne šiel do Bratislavy s cie?om vyštudova? právo a filozofiu. Napokon však v roku 1940 úspešne ukon?il štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii u profesora Janka Borodá?a.
Angažmán v ?inohre Slovenského národného divadla (SND) získal už ako posluchá? akadémie. V roku 1938 a v nasledujúcich sezónach patril k najobsadzovanejším hercom. Dostával ve?ké úlohy v náro?nom repertoári – napríklad postavu Iva Ledini?a v hre Ekvinokcia (1939), Hainona v Sofoklovej Antigone (1940), ?i rolu Filinta v Mizantropovi (1940). Rovnako vynikol v hrách slovenských dramatikov: Adam (Kamenný chodní?ek, 1939), Janko (Mastný hrniec, 1940), Kozák (Najdúch, 1940), Dr. Hronec (?aj u pána senátora, 1940), Ba?a Mišo (Ba?ova žena, 1941). Herecké danosti jeho typu zúro?il najmä režisér Ján Jamnický, ktorý vplýval na osobnostné vyhranenie jeho talentu.
Mikuláš Huba sa oženil so svojou divadelnou kolegy?ou, opernou spevá?kou Máriou (Mimi) Kišonovou. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa takisto stal hercom. Aj po roku 1945 sa Mikulášovi Hubovi darilo formova? výpove? svojej hereckej generácie. Do povedomia sa zapísal ako predstavite? romantických hrdinov a postáv v klasickom repertoári (Rómeo a Júlia). K najznámejším hrám z jeho neskoršieho obdobia patria Veselé panie z Windsoru (1963), Dvanás? nahnevaných mužov (1977), Mesiac na dedine (1980), ?i Zvon bez veže (1984). Celkovo na doskách SND vytvoril 150 postáv. V?aka hlbokému vz?ahu k slovenskej poézii sa stal tiež jedným z ústredných predstavite?ov slovenskej recita?nej školy.
Na filmovom plátne sa prvýkrát objavil vo filme Martina Fri?a a Pa?a Bielika Varúj…! (1946). Zaujal však najmä postavou Matúša Svr?inu v legendárnom diele Vl?ie diery (1948). Hral v historickom filme Vladimíra Bahnu Posledná Bosorka (1957) ?i v detektívke Smr? prichádza v daždi Andreja Lettricha (1965).
V tomto období Mikulášovi Hubovi poskytovala ?oraz viac priestoru televízna tvorba. Za zmienku stojí televízna adaptácia Kuku?ínovho románu Mladé letá (Ján Klimo, 1962), ?i román Mila Urbana Živý bi?, ktorý v roku 1965 sfilmoval Martin ?apák. Mikuláš Huba si zahral aj v televíznom filme Pštrosí ve?ierok (1969), ktorý režíroval jeho herecký kolega Július Pántik.
Divácky ob?úbený bol trojdielny film Buddenbrookovci nakrútený pod?a románu Thomasa Manna (Vido Hor?ák, 1974). Mikuláš Huba hral tiež v detektívke Šepkajúci fantóm v réžii Andreja Lettricha (1975). Nasledoval trojdielny film Louis Pasteur o známom francúzskom vedcovi (Igor Ciel, 1977), Poéma o svedomí (Zoro Záhon, Vladimír Bahna, 1978), Ruy Blas (Igor Ciel, 1979), ?i televízne spracovanie známej inscenácie Dvanás? rozhnevaných mužov (Miloš Pietor, 1979).
V 80. rokoch 20. storo?ia predviedol Mikuláš Huba svoje herecké umenie v inscenácii Rembrandt van Rijn (Miloš Pietor, 1981), v televíznom sci-fi filme Výzva (Vojt?ch Trapl, 1982), ?i vo filme Otakara Vávru Putování Jana Amose (1983), kde vytvoril postavu Axela Oxenstierna, švédskeho grófa, štátnika a podporovate?a Komenského.
Mikuláš Huba hral tiež v známych seriáloch Straty a nálezy (1974), Lekár umierajúceho ?asu (1983), ?i Povstalecká história (1984). Jeho tvorbu uzatvárajú filmy Dom pod morušou (Marta Gogálová, 1984), komédia Oscara Wildea Ideálny manžel (Peter Mikulík, 1985) a trojdielny film H?bkový rekord (Stanislav Párnický, 1985), kde sa stretol so svojím synom Martinom Hubom.
Obaja mali rozdielne názory na politiku aj na herectvo, ?o Martin Huba v denníku SME ilustroval spomienkou na otca: „Hne? po mojej prvej premiére mi povedal, nech sa rozhodnem študova? nie?o iné, že on ma ešte uživí.“ Napokon však bol otec na svojho syna hrdý.
Ako pedagóg pôsobil Mikuláš Huba na Vysokej škole múzických umení v rokoch 1951 až 1986. Získal titul zaslúžilého (1966) i národného umelca (1973). Okrem toho, že v ?inohre SND odohral 49 sezón, pôsobil aj vo funkcii jej umeleckého šéfa v rokoch 1953-1959, 1961-63 a 1972-1976.
Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave na prahu svojich 67. narodenín.
Zdroj feed teraz.sk
