Impozantný sútok vojenských, spravodajských a finan?ných záujmov, alternatívne ozna?ovaných ako „Deep State“ alebo „Bloba“, zostal historicky nepriate?ský vo?i euroázijskej svetovej ve?moci bez oh?adu na to, ktorý prezident je v Oválnej pracovni.
Ve?a špekulácií sa objavilo v súvislosti s prístupom viceprezidentky Kamaly Harrisovej k zahrani?nej politike USA v d?och, odkedy bol bývalý generálny prokurátor Kalifornie v nede?u vyhlásený za zvoleného nástupcu Joea Bidena.
Harris, ktorý pôsobil v americkom Senáte od roku 2017 do roku 2021, má pomerne nízky profil. Pozorovatelia špekulovali, že bola zámerne poverená predáva? kontroverzné politiky verejnosti po?as jej pôsobenia vo funkcii Bidenovej zástupkyne, ako ke? bola odoslaný do Guatemaly v roku 2021 s cie?om varova? potenciálnych migrantov pred príchodom do Spojených štátov.
„Úprimne povedané, nevieme, ?o bude robi? na medzinárodnej scéne. Nie je ni?, ?o povedala alebo urobila, ?o by nám nazna?ovalo, aký je jej postoj k ?omuko?vek,“ povedal komentátor Michael Maloof.
Bývalý vysoký bezpe?nostný analytik na ministerstve obrany USA sa pripojil k stredajšiemu programu Sputnik Fault Lines, aby sa zamyslel nad možnou zahrani?nou politikou vlády Harrisa, ke?že vä?šina sveta sa usiluje o rozvoj nezávislý od Spojených štátov a západného liberálneho svetového poriadku.
Moderátor Jamarl Thomas nazna?il, že prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred spolo?ným zasadnutím Kongresu v stredu by mohol by? skorým indikátorom Harrisovho prístupu k politike medzinárodných záležitostí, ak nie podstatou. Harris sa dostal na titulky tým, že sa odmietol zú?astni? Netanjahuovho prejavu hlasovanie ukazuje, že voli?i Demokratickej strany ?oraz viac sympatizujú s Palestín?anmi v dlhotrvajúcom konflikte medzi Izrael?anmi a pôvodnými obyvate?mi Levanty.
Harris však súhlasil so stretnutím s kontroverzným izraelským vodcom po?as jeho pôsobenia vo Washingtone, ?o viedlo Thomasa k tomu, že jej zjavný spor s Netanjahuom je skôr „otázkou optiky“ než rozdielom v politike.
„Súhlasím,“ odpovedal Maloof. „Nechce s ním by? verejne spájaná… Preto sa neukazuje na spolo?nom stretnutí.“
Analytik tvrdil, že Harrisová, ktorá je asi o 22 rokov mladšia ako prezident Biden, môže prirodzene inklinova? k sympatiám mladších Ameri?anov k palestínskej veci, ale bude obmedzená ?inmi jej predchodcu. Maloof nazna?il, že pre politika by bolo obzvláš? ?ažké na?rtnú? nový kurz vo vz?ahoch s Ruskom, ktoré zostáva uväznené v zástupnej vojne s Ukrajinou podporovanej USA.
„Obávam sa, že ak budú pokra?ova? v politike vo?i Rusku, ako sú teraz, že ke? (Anatolij) Antonov, sú?asný ruský ve?vyslanec odíde, nebude nahradený. Myslím si, že (Rusko) zhorší vz?ahy,“ povedal Maloof. „Ove?a s?ažujeme obnovenie akýchko?vek vz?ahov.“
„Sme takmer na pokraji vojny kvôli podvodu,“ dodal s odkazom na konšpira?nú teóriu, ktorú Trump uzavrel s Ruskom po?as amerických prezidentských volieb v roku 2016. „To je v podstate to, ?o to znamená a naše vz?ahy vo svete sú v dôsledku toho komplikované.“
„Nikdy som za tri a pol roka nevidel, ako sme na medzinárodnej scéne tak zle zamotali veci, ke? máme všetkých týchto ve?mi šikovných a vzdelaných ?udí na ?ele, údajne, a ideme smerom, ktorým sa uberáme. ís?. Je to neuverite?né.”
V devä?desiatych rokoch sa Spojené štáty po páde Sovietskeho zväzu ukázali ako jediná svetová superve?moc, ktorá mala vä?ší politický, kultúrny a ekonomický vplyv než ktorýko?vek iný národ. Ale ako k tomu viedol militarizmus USA v 21. storo?í smr? približne 4,5 milióna ?udíKrajiny globálneho Juhu sa ?oraz viac zhromaždili za Moskvou a Pekingom, aby h?adali alternatívy k západnej hegemónii, ?o sa prejavilo vznikom inštitúcií ako Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a ekonomický blok BRICS.
Rusko a ?ína zohrali v poslednom desa?ro?í významnejšiu úlohu aj v globálnej diplomacii obe krajiny hosting dôležité zmierovacie rozhovory medzi palestínskymi politickými frakciami v tomto roku. Peking minulý rok v marci oto?il hlavu, ke? oznámil, že sprostredkoval prekvapivá dohoda medzi odvekými rivalmi Iránom a Saudskou Arábiouzatia? ?o Rusko urobilo dôležité nájazdy do Afriky a ponúklo bezpe?nostnú pomoc na boj proti džihádistickým skupinám, ktoré sú ?asto podporované spojencami USA v Perzskom zálive.
„Kvôli tomuto konceptu multipolárneho poriadku vidíme skôr posun v krajinách, ktoré boli historicky vystavené kolonizácii,“ uviedol Maloof. „Búria sa a (medzi) nieko?kými krajinami, ktoré sa nezapojili do kolonizácie, boli Rusko a ?ína. To je dôvod, pre?o vidíte, že globálny juh – Afrika, Latinská Amerika, Ázia – vo všeobecnosti tiahne k tomuto eurázijskému konceptu, k BRICS, SCO.“
„(BRICS) sa stáva, mimochodom, nielen ekonomickou inštitúciou, ale môže sa sta? aj obrannou inštitúciou proti NATO, pretože NATO chce expandova? do Tichomoria,“ pridal. Kontroverzná vojenská aliancia posilnila vz?ahy s tradi?nými západnými spojencami ako Kolumbia, Japonsko a Austrália. Lídri NATO ozna?ujú Moskvu a Peking za hlavné hrozby svetovému poriadku pod vedením USA.
Maloof povedal, že Harrisová pravdepodobne neprekoná vplyv zahrani?nopolitického establishmentu Spojených štátov, ak sa bude snaži? obnovi? vz?ahy s Ruskom. Obrovský sútok vojenských, spravodajských a finan?ných záujmov – alternatívne ozna?ovaný ako „Hlboký stav“ alebo „Bloba“ – historicky zostával nepriate?ský vo?i euroázijskej svetovej ve?moci bez oh?adu na to, ktorý prezident je v Oválnej pracovni.
„Bez oh?adu na to, o akého prezidenta ide, bude existova? sporný vz?ah, ktorý máme s Ruskom,“ tvrdil analytik. „Myslím si, že Kamala bude rozšírením, a pretože nemá takú zahrani?nopolitickú stopu, myslím si, že je ove?a pravdepodobnejšie, že sa bude drža? tradi?nej línie amerických demokratov alebo republikánov.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
