Heil po?as návštevy skúmal trendy a riziká, ktoré s tým súvisia, a jeho záverom bolo, že toto odvetvie potrebuje pravidlá – najmä ak sú „globálne alebo presahujú hranice planéty“.
„?oraz ?astejšie vidíme, ako sa ve?ké súkromné technologické firmy púš?ajú do vesmírnych ciest – prirodzene aj preto, aby dosiahli zisk,“ povedal Heil.
Štátne vesmírne agentúry s cie?om zníži? vysoké náklady už nieko?ko rokov spolupracujú so súkromnými spolo?nos?ami, ako je napríklad SpaceX podnikate?a Elona Muska.
NASA poverila SpaceX úlohou odstráni? Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) z vesmíru v roku 2030 po viac ako 30 rokoch ?innosti. ISS sa tak má kontrolovaným spôsobom vráti? na Zem.
Heil pod?a vlastných slov nemá ni? proti spolupráci štátu a priemyslu v tejto oblasti, dokonca ju považuje za dôležitú. Potrebnú rovnováhu verejných a súkromných záujmov však možno dosiahnu? len v medzinárodnej spolupráci medzi štátmi.
„V NASA sa nau?íte, že ve?ké otázky našej doby sa dajú vyrieši? len prostredníctvom medzinárodnej spolupráce,“ uviedol Heil.
ISS prevádzkuje od roku 1998 NASA a vesmírne agentúry Európy, Kanady, Japonska a Ruska.
V tom ?ase bolo cestovanie do vesmíru predovšetkým doménou malého klubu štátnych agentúr, vysvetlil riadite? pre stratégiu NASA Douglas Terrier. Po celé desa?ro?ia boli Spojené štáty a bývalý Sovietsky zväz jedinými ve?mocami vo vesmíre.
Po tom, ako v roku 1961 obletel Zem ako prvý ?lovek sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, americký prezident John Kennedy pris?úbil, že vyšle Ameri?anov na Mesiac.
Cestovanie do vesmíru bolo sú?as?ou diplomatických nástrojov. Zatia? ?o verejné prostriedky na vesmírnu dopravu zostávajú približne rovnaké, súkromné investície rýchlo rastú, povedal Terrier.
Nejde ani tak o vesmírnu turistiku ako skôr o komunika?né satelity. Vo všeobecnosti musia štáty zabezpe?i?, aby pokrok „nebol pokrokom iba pre nieko?kých, ale pre mnohých“, povedal Heil. Dodal, že z výskumu a potenciálnych aplikácií na Zemi by mali ma? prospech všetci.
Zdroj feed teraz.sk
