Od narodenia národného dejate?a a spoluzakladate?a Matice slovenskej Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, ktorý sa aktívne zú?ast?oval aj na literárnom živote, uplynie v pondelok 4. marca 200 rokov.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil 4. marca 1824 v Banskej Bystrici. Pochádzal z rodiny banského úradníka a správcu huty. Ke? mal pä? rokov, rodina sa pres?ahovala do ne?alekej Ponickej Huty, kde absolvoval ?udovú školu.
V rokoch 1832 – 1840 navštevoval katolícke gymnázium v Banskej Bystrici. Potom študoval filozofiu na akadémii vo Vacove a na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1842 sa stal posluchá?om Lekárskej fakulty budapeštianskej univerzity a od roku 1846 študoval medicínu vo Viedni, kde získal v roku 1850 doktorát.
Už po?as štúdií v Budapešti sa zú?ast?oval na národných podujatiach, bol zástancom štúrovskej spisovnej sloven?iny. I ke? priamo nepatril do štúrovskej skupiny, inklinoval k jej politickému a ?udovýchovnému programu. V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do revolu?ného diania už v ?ase marcového povstania vo Viedni.
Bol jedným zo zakladajúcich ?lenov Matice slovenskej a v rokoch 1863 – 1875 ?len jej výboru. Rovnako aktívne sa podie?al na ?innosti Muzeálnej slovenskej spolo?nosti.
Ako lekár pôsobil najskôr v Banskej Bystrici, potom v Brezne a od roku 1868 až do svojej smrti v Kremnici. Popri práci lekára sa Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský venoval literatúre, geológii i botanike, a ve?kú zá?ubu mal aj v kreslení.
Používal viacero pseudonymov ako napríklad ?uro Pinka, Štefan Pinka, Dr. Lesobuch, ale pseudonym Laskomerský používal ako sú?as? svojho mena. Išlo o pomenovanie neve?kého vrchu Laskomer (632 m n. m.) na východnom okraji Kremnických vrchov.
Literárne debutoval cestopismi z Chorvátska a Balkánu, neskôr písal pútavé cestopisné ?rty zo Slovenska. Už v týchto textoch na pomedzí beletrie a dokumentárnej prózy prejavil svojský štýl kritického pozorovate?a, ktorý plnšie rozvinul v po?etných krátkych prózach.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, ktorý sa priatelil s ?eskou spisovate?kou Boženou N?mcovou, písal celé roky do Sokola, Orla a ?ernok?ažníka (prvý slovenský humoristický ?asopis) krátke humoristické ?rty, žartovné listy, fejtóny a anekdotické príbehy, v ktorých pranieroval tienisté stránky života.
Vrcholom jeho celoživotnej tvorby je Vlastný životopis. Dielo, v ktorom podal objektívne svedectvo o sebe a svojej dobe vychádzalo najskôr na pokra?ovanie v Slovenských poh?adoch (1911 – 1915), knižne vyšlo v roku 1956 pod názvom Pä?desiat rokov slovenského života. Laskomerský je tiež autorom novely Lipovianska maša s podtitulom Rozprávka zo života ?udu slovenského, ktorou sa zaradil medzi priekopníkov realistickej prózy.
Od mladosti prejavoval záujem o geológiu, mineralógiu, speleológiu a botaniku. V roku 1875 vypracoval prvú geologickú mapu so slovenským názvoslovím.
Rád tiež ma?oval, kreslil krajinky, detailné plány, ná?rty a nákresy lokalít, kde pôsobil. Portrétoval rodinných príslušníkov, priate?ov, ma?oval portréty, podobizne svätých, aj vä?šie figurálne kompozície ako napríklad oltárne obrazy alebo výjavy zo života baníkov. Dva obrázky horehronských drevoruba?ov daroval aj Božene N?mcovej, ktorá prišla na Horehronie zbiera? ?udové rozprávky, povesti, piesne a zvyky slovenského ?udu.
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, národný dejate? s neoby?ajne širokým záberom, zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici vo veku 84 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
