Gulyás k voľbám v Nemecku:Berlín by mal podporiť migračný boj Maďarska

Budapešť 2. septembra (TASR) – Nemecko by sa malo pripojiť k Maďarsku v jeho migračnom boji v Bruseli. Podľa servera mandiner.hu to v pondelok v súvislosti s výsledkami nedeľňajších krajinských volieb v Nemecku skonštatoval šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarsko nechce zasahovať do vnútornej politiky žiadnej krajiny, no pozorne sleduje politický vývoj najsilnejšieho európskeho štátu a má záujem na tom, aby Nemecko malo stabilnú vládu, povedal Gulyás. Ako dodal, z pohľadu migrácie a vojny na Ukrajine sa rysuje v Nemecku začiatok novej éry, keďže podpora vládnych strán v dvoch východných spolkových krajinách Nemecka oslabla.

V celej kampani bola podľa Gulyása najrozhodujúcejšou témou migrácia a dramaticky sa zhoršujúca vnútorná bezpečnosť v jej dôsledku.

„Negatívny postoj Európskej komisie a Súdneho dvora EÚ voči maďarskej ochrane južnej hranice Maďarska, ktorá je aj schengenskou hranicou, je hrozbou aj pre Nemecko,“ zdôraznil Gulyás, podľa ktorého ak Brusel nezmení svoj zámer zrušiť ochranu maďarského úseku schengenskej hranice, potom novým migračným vlnám môže čeliť Berlín i nemecké spolkové krajiny.

„Veríme preto, že tento volebný výsledok podnieti uvažujúce sily nemeckej politiky, aby pomohli Maďarsku v jeho boji proti Bruselu pri udržaní účinnej ochrany schengenských hraníc,“ poznamenal šéf úradu maďarskej vlády.

Guláys ďalej podčiarkol, že až 80 percent nemeckých voličov hlasovalo v týchto voľbách proti vojne, proti dodávkam zbraní a za okamžité prímerie a mier.

Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako prvá krajne pravicová strana po porážke nacizmu v druhej svetovej vojne uspela v parlamentných voľbách v niektorej zo spolkových krajín Nemecka. Podľa predbežných výsledkov volieb vyhrala v Durínsku a v susednom Sasku má len minimálnu stratu za úradujúcimi stredopravými kresťanskými demokratmi (CDU).

Nacionalistická, protiimigračná a k Rusku ústretová AfD bude mať pravdepodobne dostatok kresiel v oboch spolkových krajinách na zablokovanie rozhodnutí vyžadujúcich si dvojtretinovú väčšinu, ako napríklad menovanie sudcov alebo najvyšších bezpečnostných predstaviteľov. V dôsledku toho by ústredná vláda mohla postupovať prísnejšie voči prisťahovalectvu a zintenzívniť diskusiu o podpore Ukrajiny.

(spravodajca TASR Ladislav Vallach)