K schváleniu zákona v Gruzínsku došlo v čase ústavnej krízy, ktorú vyvolali voľby z októbra 2024 – opozičné strany ich výsledok odmietajú akceptovať a prácu parlamentu bojkotujú. Novozvolený parlament je tak nateraz „jednofarebný“. Jeho legitimitu okrem opozície odmieta aj bývalá prezidentka Salome Zurabišviliová.
Nová legislatíva, ktorú ešte musí podpísať hlava štátu Micheil Kavelašvili, je doslovnou kópiou amerického zákona o registrácii zahraničných agentov (FARA). Parlament ňou nahradil vlani prijatý kritizovaný zákon o „zahraničnom vplyve“, inšpirovaný v Rusku uplatňovanou legislatívou, ktorý vyvolal v Gruzínsku masové protesty.
„Tieto kroky ďalej podkopávajú základy demokracie v Gruzínsku a sú zásadne nezlučiteľné s hodnotami EÚ, akými sú demokracia, právny štát a pluralita médií. Zďaleka nie sú tým, čo by sme očakávali od kandidátskej krajiny,“ uviedla Kallasová v spoločnom vyhlásení s eurokomisárkou pre rozširovanie Martou Kosovou.
Gruzínski analytici a skupiny na ochranu ľudských práv varujú, že nový zákon by sa mohol použiť na ďalšie perzekúcie v čase, keď sa vládnuca strana Gruzínsky sen snaží zintenzívniť tlak na občiansku spoločnosť a politický disent.
V tejto zakaukazskej krajine sa už viac ako štyri mesiace konajú aj protivládne protesty. Rozhoreli sa po tom, čo premiér Irakli Kobachidze oznámil rozhodnutie vlády prerušiť prístupové rokovania s EÚ do konca roka 2028. Demonštranti žiadajú demisiu vlády a predčasné parlamentné voľby, obviňujú vedenie krajiny z autoritárstva a odklonu od demokratických princípov.
Kallasová a Kosová tvrdia, že „drvivá väčšina“ občanov Gruzínska si želá, aby krajina vstúpila do Európskej únie. Vyzvali preto gruzínske úrady, aby „preukázali skutočné a nezvratné odhodlanie vrátiť sa na cestu EÚ“. To si okrem iného vyžaduje „zastavenie násilia voči občanom, prepustenie všetkých nespravodlivo zadržiavaných“ a „pozastavenie represívnych zákonov“, uviedli predstaviteľky EÚ vo vyhlásení.
Zdroj feed teraz.sk
