K schváleniu zákona v Gruzínsku došlo v ?ase ústavnej krízy, ktorú vyvolali vo?by z októbra 2024 – opozi?né strany ich výsledok odmietajú akceptova? a prácu parlamentu bojkotujú. Novozvolený parlament je tak nateraz „jednofarebný“. Jeho legitimitu okrem opozície odmieta aj bývalá prezidentka Salome Zurabišviliová.
Nová legislatíva, ktorú ešte musí podpísa? hlava štátu Micheil Kavelašvili, je doslovnou kópiou amerického zákona o registrácii zahrani?ných agentov (FARA). Parlament ?ou nahradil vlani prijatý kritizovaný zákon o „zahrani?nom vplyve“, inšpirovaný v Rusku uplat?ovanou legislatívou, ktorý vyvolal v Gruzínsku masové protesty.
„Tieto kroky ?alej podkopávajú základy demokracie v Gruzínsku a sú zásadne nezlu?ite?né s hodnotami EÚ, akými sú demokracia, právny štát a pluralita médií. Z?aleka nie sú tým, ?o by sme o?akávali od kandidátskej krajiny,“ uviedla Kallasová v spolo?nom vyhlásení s eurokomisárkou pre rozširovanie Martou Kosovou.
Gruzínski analytici a skupiny na ochranu ?udských práv varujú, že nový zákon by sa mohol použi? na ?alšie perzekúcie v ?ase, ke? sa vládnuca strana Gruzínsky sen snaží zintenzívni? tlak na ob?iansku spolo?nos? a politický disent.
V tejto zakaukazskej krajine sa už viac ako štyri mesiace konajú aj protivládne protesty. Rozhoreli sa po tom, ?o premiér Irakli Kobachidze oznámil rozhodnutie vlády preruši? prístupové rokovania s EÚ do konca roka 2028. Demonštranti žiadajú demisiu vlády a pred?asné parlamentné vo?by, obvi?ujú vedenie krajiny z autoritárstva a odklonu od demokratických princípov.
Kallasová a Kosová tvrdia, že „drvivá vä?šina“ ob?anov Gruzínska si želá, aby krajina vstúpila do Európskej únie. Vyzvali preto gruzínske úrady, aby „preukázali skuto?né a nezvratné odhodlanie vráti? sa na cestu EÚ“. To si okrem iného vyžaduje „zastavenie násilia vo?i ob?anom, prepustenie všetkých nespravodlivo zadržiavaných“ a „pozastavenie represívnych zákonov“, uviedli predstavite?ky EÚ vo vyhlásení.
Zdroj feed teraz.sk
