Toto rozhodnutie z 28. novembra 2024 vyvolalo v Gruzínsku protesty prívržencov európskej integrácie. Spočiatku sa pred parlamentom v Tbilisi konali denne a boli masové, ale postupne účasť na nich klesala – z pôvodných desaťtisícov na niekoľko stoviek. Dôvodom boli aj vysoké pokuty pre demonštrantov a zatýkanie aktivistov či opozičných lídrov. Napriek nižšej účasti sa protivládne protesty v Tbilisi stále konajú každý deň.
V piatok večer pochodovali po hlavnej triede Tbilisi niekoľkotisícové davy mávajúce gruzínskymi a európskymi vlajkami. Následne sa ľudia zhromaždili pred parlamentom, informoval spravodajský web Echo Kaukazu.
Na proteste sa zúčastnili proeurópske opozičné strany vrátane tých, ktoré sa vo voľbách v roku 2024 prekročili prah pre vstup do parlamentu. Prítomní boli aj zástupcovia mimovládnych organizácií, ako aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová.
Opoziční politici vo svojich prejavoch zdôraznili potrebu pokračovať v boji proti režimu, ktorý je podľa oslabená. „Tento režim musí padnúť,“ vyhlásila líderka strany Federalisti Tamar Čergoleišviliová.
Podľa Nugzara Ciklauriho, člena Koalície za zmenu, „sa v krajine nastoľuje klasická autokracia – preto sa ľudia nezastavia; vychádzajú do ulíc…majú pocit, že ak sa ich odpor teraz zlomí, stratíme cestu k rozvoju krajiny na mnoho rokov.“
Veľké mimovládne organizácie v piatok vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že „za tento rok Gruzínsky sen uvalil na svoj vlastný ľud bezprecedentné represie“.
V dokumente sa uvádza, že trestné stíhania boli začaté proti približne 160 občanom; asi 300 protestujúcich bolo vystavených fyzickému násiliu; viac ako 600 ľudí bolo zadržaných v správnom konaní; viac ako 1000 občanov bolo pokutovaných z politických dôvodov; zaznamenaných bolo aj 400 prípadov zadržania, bitia a obťažovania novinárov. Okrem toho boli v Gruzínsku „prijaté protidemokratické zákony, ktoré v podstate nútia organizácie občianskej spoločnosti ukončiť svoju činnosť.“
„Gruzínsko patrí do Európy a nedovolíme, aby nám proruská vláda, ktorá sa pri moci drží vďaka volebnému podvodu, vzala našu európsku budúcnosť,“ povedala pre AFP 61-ročná filologička.
„Gruzínsko je malé, ale predstavuje niečo veľké – slobodu,“ doplnil 47-ročný učiteľ matematiky. „Tento ruský typ autoritárstva tu nezvíťazí,“ dodal.
Vládny Gruzínsky sen odmieta obvinenia opozície a časti občanov, že ustupuje od demokratických štandardov a posilňuje orientáciu Gruzínska na Rusko.
Brusel de facto zmrazil proces prístupových rokovaní, kým gruzínska vláda nezmení svoj kurz.
Žiadosť o vstup do EÚ, ktorá je zakotvená aj v gruzínskej ústave, má podľa prieskumov verejnej mienky podporu až 80 percent obyvateľstva.
Zdroj feed teraz.sk
