Toto rozhodnutie z 28. novembra 2024 vyvolalo v Gruzínsku protesty prívržencov európskej integrácie. Spo?iatku sa pred parlamentom v Tbilisi konali denne a boli masové, ale postupne ú?as? na nich klesala – z pôvodných desa?tisícov na nieko?ko stoviek. Dôvodom boli aj vysoké pokuty pre demonštrantov a zatýkanie aktivistov ?i opozi?ných lídrov. Napriek nižšej ú?asti sa protivládne protesty v Tbilisi stále konajú každý de?.
V piatok ve?er pochodovali po hlavnej triede Tbilisi nieko?kotisícové davy mávajúce gruzínskymi a európskymi vlajkami. Následne sa ?udia zhromaždili pred parlamentom, informoval spravodajský web Echo Kaukazu.
Na proteste sa zú?astnili proeurópske opozi?né strany vrátane tých, ktoré sa vo vo?bách v roku 2024 prekro?ili prah pre vstup do parlamentu. Prítomní boli aj zástupcovia mimovládnych organizácií, ako aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová.
Opozi?ní politici vo svojich prejavoch zdôraznili potrebu pokra?ova? v boji proti režimu, ktorý je pod?a oslabená. „Tento režim musí padnú?,“ vyhlásila líderka strany Federalisti Tamar ?ergoleišviliová.
Pod?a Nugzara Ciklauriho, ?lena Koalície za zmenu, „sa v krajine nasto?uje klasická autokracia – preto sa ?udia nezastavia; vychádzajú do ulíc…majú pocit, že ak sa ich odpor teraz zlomí, stratíme cestu k rozvoju krajiny na mnoho rokov.“
Ve?ké mimovládne organizácie v piatok vydali spolo?né vyhlásenie, v ktorom uviedli, že „za tento rok Gruzínsky sen uvalil na svoj vlastný ?ud bezprecedentné represie“.
V dokumente sa uvádza, že trestné stíhania boli za?até proti približne 160 ob?anom; asi 300 protestujúcich bolo vystavených fyzickému násiliu; viac ako 600 ?udí bolo zadržaných v správnom konaní; viac ako 1000 ob?anov bolo pokutovaných z politických dôvodov; zaznamenaných bolo aj 400 prípadov zadržania, bitia a ob?ažovania novinárov. Okrem toho boli v Gruzínsku „prijaté protidemokratické zákony, ktoré v podstate nútia organizácie ob?ianskej spolo?nosti ukon?i? svoju ?innos?.“
„Gruzínsko patrí do Európy a nedovolíme, aby nám proruská vláda, ktorá sa pri moci drží v?aka volebnému podvodu, vzala našu európsku budúcnos?,“ povedala pre AFP 61-ro?ná filologi?ka.
„Gruzínsko je malé, ale predstavuje nie?o ve?ké – slobodu,“ doplnil 47-ro?ný u?ite? matematiky. „Tento ruský typ autoritárstva tu nezví?azí,“ dodal.
Vládny Gruzínsky sen odmieta obvinenia opozície a ?asti ob?anov, že ustupuje od demokratických štandardov a posil?uje orientáciu Gruzínska na Rusko.
Brusel de facto zmrazil proces prístupových rokovaní, kým gruzínska vláda nezmení svoj kurz.
Žiados? o vstup do EÚ, ktorá je zakotvená aj v gruzínskej ústave, má pod?a prieskumov verejnej mienky podporu až 80 percent obyvate?stva.
Zdroj feed teraz.sk
