DPA dodala, že v praxi to znamená, že po?et poslancov gruzínskeho parlamentu sa tým znížil zo 150 na 101, píše TASR.
Gruzínsko sužuje politická kríza od sporných volieb v októbri 2024, v ktorých zví?azila vládnuca strana Gruzínsky sen. Opozi?né strany však odmietli tento výsledok uzna? a zasadnutia parlamentu bojkotovali. Parlamentná vä?šina tak zasadala bez nich a najnovšie akceptovala aj rozhodnutie ?asti opozi?ných poslancov, ktorým sa pred?asne vzdali svojich mandátov.
Ide o poslancov zvolených za Jednotu – národné hnutie, Koalíciu za zmenu a Silné Gruzínsko. Svoje rozhodnutie vzda? sa mandátov títo zákonodarcovia vysvetlili tým, že parlamentné vo?by v októbri 2024 boli zmanipulované úradmi.
Poslanci zvolení za prozápadnú stranu Za Gruzínsko bývalého premiéra Giorgiho Gachariu síce tiež bojkotujú prácu nového parlamentu, ale na rozdiel od kolegov z opozície svoje poslanecké mandáty nevrátili.
Výsledky októbrových volieb v Gruzínsku odmietol uzna? aj Európsky parlament a tamojšia vláda následne oznámila pozastavenie rokovaní o ?lenstve v EÚ do konca roka 2028. V reakcii na to v Gruzínsku opä? vypukli masové protesty, na ktorých boli zadržané stovky ?udí vrátane aktivistov ?i novinárov.
Prvý týžde? zhromaždení bol najnásilnejší, po ?om sa akcie stali pokojnejšími. Protesty sa konajú každý de? pred budovou parlamentu a kon?ia sa okolo polnoci, ke? sa ich ú?astníci sami dobrovo?ne rozchádzajú. Nieko?ko krajín EÚ, ako aj USA uvalili na predstavite?ov gruzínskeho vedenia sankcie za násilné potla?enie protivládnych protestov.
Zdroj feed teraz.sk
