„Suché ?asti Grónska bez pokrytia ?adom od roku 2000 v priemere pohlcujú ro?ne viac než 65.000 ton metánu z atmosféry, zatia? ?o z vlhkých oblastí je ro?ne vypustených 9000 ton,“ píše sa v štúdii zverejnenej vo vedeckom ?asopise Nature Communications Earth & Environment.
Ide o povzbudivé zistenia, pretože metán negatívne vplýva na globálne otep?ovanie na druhom mieste po oxide uhli?itom (CO2). Pod?a Organizácie Spojených národov (OSN) je zodpovedný za približne 30 percent nárastu priemernej teploty od obdobia priemyselnej revolúcie.
Hlavný autor štúdie geológ Bo Elberling uviedol, že ?asti Grónska, ktoré nie sú pokryté ?adom, sú v takomto stave od poslednej doby ?adovej. Nikdy v nich nebolo prive?ké množstvo skleníkových plynov, ako sa to deje v iných ?astiach Arktídy.
Absorpcia tohto plynu je možná v?aka výnimo?ným mikroorganizmom, ktoré žijú len tu.
„Tieto mikroorganizmy využívajú metán, ktorý preniká do pôdy z atmosféry a menia ho na oxid uhli?itý,“ uviedla univerzita. Aj to je skleníkový plyn, no jeho ú?inok je výrazne menší ako ú?inok metánu. Univerzita preto premenu metánu na CO2 ozna?ila za dobrú klimatickú správu.
Grónsko však pod?a vedcov neovplyvní celkové svetové množstvo metánu v atmosfére. „Objem pohlcovania metánu v Grónsku je jednoducho príliš nízky v porovnaní s inými známymi zdrojmi metánu,“ uviedli autori štúdie.
Metán v atmosfére zotrvá 12 rokov, CO2 celé storo?ia. Vplyv metánu na skleníkový efekt je však 25-krát vyšší.
Zdroj feed teraz.sk
