Premiér na mimoriadnom zasadnutí parlamentu v Aténach zdôraznil, že Gréci „udržiavali svoju vieru v demokratické ideály“ zoči-voči režimu, ktorý väznil alebo prinútil odísť do exilu tisícky disidentov.
Ústava uvedená z roku 1975 je teraz najdlhšie platnou v histórii Grécka, pripomenul Mitsotakis.
Diktatúru v Grécku nastolila vojenská junta, ktorá prevzala moc 21. apríla 1967. K prevratu došlo po niekoľkých rokoch politickej nestability a približne mesiac pred plánovanými voľbami, píše AFP.
Politická elita krajiny bola zadržaná alebo utiekla do zahraničia a tisícky ľavičiarov a komunistov boli uväznených a mučených.
Spojené štáty ako hlavný finančný podporovateľ Grécka nekládli junte žiaden odpor, čo pripustil aj americký prezident Bill Clinton počas oficiálnej návštevy Atén v roku 1999.
Režim sa zrútil v júli 1974 – viac než pol roka po zásahu proti protestujúcim študentom na aténskej univerzite, ktorý vyvolal verejné pobúrenie. V júli grécka junta podporila aj prevrat na Cypre, po ktorom nasledovala invázia tureckej armády. Následne sa režim v Grécku aj na Cypre zrútil. Vodcovia gréckej junty skončili pred súdom a dostali doživotné tresty, posledný z nich zomrel v roku 2016.
Zdroj feed teraz.sk
