Grécko, ktoré sa stále spamätáva z dlhovej krízy, pričom v roku 2015 mu hrozil odchod z eurozóny, predpokladá v tomto roku rast svojej ekonomiky o 2,2 %.
Vláda pritom znížila svoj predchádzajúci odhad hospodárskeho rastu v roku 2025 na úrovni 2,6 %. Dôvodom bola stagnujúca európska ekonomika, ktorá je kľúčovým zdrojom investícií a cestovného ruchu v krajine, spolu s vysokou infláciou.
Odhady v návrhu rozpočtu sú v súlade s fiškálnym plánom Atén, ktorý vláda predstavila minulý týždeň a predložila Európskej únii (EÚ) na schválenie.
V návrhu rozpočtu boli zahrnuté riziká spojené s konfliktmi na Ukrajine a na Blízkom východe.
Viac ako polovica priamych zahraničných investícií v Grécku pochádza z krajín severnej Európy, zatiaľ čo dve tretiny gréckeho vývozu, ako sú poľnohospodárske výrobky, palivá a farmaceutické výrobky, smerujú do EÚ.
Návrh rozpočtu zahŕňa vyššie výdavky o približne 3,5 miliardy eur v budúcom roku a daňové úľavy. Vláda plánuje zvýšiť dôchodky a podpory pre zraniteľné domácnosti. Bude to financované z väčšieho primárneho rozpočtového prebytku, ktorý nezahŕňa náklady na obsluhu dlhu. Ten by mal v budúcom roku dosiahnuť 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je nárast z 2,4 % HDP v tomto roku. Je to kľúčová podmienka, aby bol dlh Grécka, v súčasnosti najvyšší v pomere k HDP v eurozóne, udržateľný.
Grécko po vystúpení zo záchranného programu v roku 2018 v minulom roku opäť získalo ratingovú známku v investičnom pásme, ozdravilo svoj bankový systém a spolieha sa výlučne na finančné trhy, pokiaľ ide o pôžičky.
Nezamestnanosť však zostáva vysoká, na úrovni 10 %, a priemerná mesačná mzda je o 20 % nižšia ako pred 15 rokmi.
Verejný dlh Grécka sa má v roku 2025 znížiť o päť percentuálnych bodov na 149,1 % HDP zo 153,7 % v tomto roku.
Zdroj feed teraz.sk
