Celkom bolo preskúmaných 577 všeobecne záväzných nariadení (VZN) a iných správnych aktov týkajúcich sa regulácie parkovania. „Až v 460 prípadoch bolo zistené porušenie zákona, čo je 80 percent nezákonných aktov. Na zistenú nezákonnosť bolo reagované podaním 372 protestov, 79 upozornení a v deviatich prípadoch bola nezákonnosť odstránená po prerokovaní protokolu,“ priblížil Žilinka.
Zistené rozsiahle nezákonnosti VZN možno podľa jeho slov zhrnúť do viacerých okruhov. Išlo napríklad o nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť noriem. O prekročenie normotvornej právomoci obcí ukladaním povinností a regulovaním otázok a úseku štátnej správy, ako aj vyvodzovania zodpovednosti a kontrolnej činnosti, bez zákonného zmocnenia.
Tiež o ukladanie zákazov, príkazov alebo obmedzení bez zákonného zmocnenia a opory v zákone, zamieňanie, resp. miešanie právnych úprav „dočasného parkovania“ podľa cestného zákona a „trvalého státia motorového vozidla mimo stráženého parkoviska“ v režime miestnej dane za užívanie verejného priestranstva.
Prokuratúra identifikovala aj porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, napríklad pri vydávaní tzv. rezidentských parkovacích kariet, či zvýhodňovanie len určitej skupiny osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (vylúčenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré disponujú parkovacím preukazom vydaným v cudzine, z oslobodenia od úhrady parkovného).
Únia miest Slovenska (ÚMS) pre TASR potvrdila, že sa zaoberá závermi GP a sumarizuje všetky potrebné informácie. „Stanovisko zaujmeme po konzultácii s našimi členskými mestami,“ dodala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Zdroj feed teraz.sk
