Išiel som na východ Slovenska. „Načo tam ideš? Však tam nič nie je!…“ …túto vetu by si možno povedal slabšie informovaný čitateľ. V skutočnosti je tam všeličo, napríklad aj moja rodina.
Finálna destinácia bola dedina pri Rožňave. Pre bežného obyvateľa Sniny to je ďaleký západ, pre mňa exotika na divokom východe.
A dramatické udalosti sa rozbehli už na ceste… Šoféri tam bežne predbiehajú cez odbočovací pruh na križovatke. Vôbec sa neboja sebevražedne predbiehať naraz aj dve – tri autá a veselo sa smiať do očí šoférovi, ktorý sa práve v tej chvíli rúti v protismere… Po čase som preventívne jazdil už iba po krajnici, aby sa ako tak bezpečne zmestili na cestu všetky tri autá.
Nakoniec som dorazil do cieľa. Privítali ma srdečne, miesto červeného koberca a chleba so soľou ma však čakala večerná degustácia domácich páleniek. Povedal som si, že dva, tri druhy pálenky zvládnem ochutnať. Joj, to som ešte nevedel, aký som bol naivný.
Sedem druhov páleniek na degustáciu. Po tretej som mal už vypálené všetky chuťové bunky. Keď som dostal otázku, ktorá mi chutí viac, v hlave som si hodil kockou a povedal číslo, aké mi tam vyšlo.
Po siedmom poháriku sa radujem, že je koniec degustácie. Omyl! Vraj treba „dať ešte do druhej nohy.“ Napadla mi matematická úloha – ak do „jednej nohy“ nalejete sedem pohárikov, koľko sa ich má zmestiť do druhej?
Úspešne som absolvoval aj druhé kolo a som hrdý na seba. Dokázal som piť zarovno s východniarmi! Konečne úspech v mojom živote, ktorý má nejakú váhu. Na rozdiel od môjho vysokoškolského diplomu.
Otvorím internet a pozerám, aké sú v okolí možnosti. Môj rešerš odhalil, že ich môžem rozdeliť do troch kategórií: „turistika v lese“, „hrady, zámky a kaštiele“ alebo tretia kategória – „jaskyne“.
Keďže sú v lese medvede, túto možnosť výletu som hneď vylúčil. Veď keby sa ma ten chudák medveď rozhodol zožrať, skončil by opitý z môjho zostatkového alkoholu z večera. Ešte by som mal problémy s ochranármi prírody aj po smrti!
Zámky či hrady sú krásne. Na Slovensku ich máme stovky. No musím sa priznať, že som nemal náladu pozerať, ako kedysi žila bohatá šľachta. Možno to je preto, že im závidím, že si vedeli dovoliť vlastné bývanie. O tom môže veľa ľudí v dnešnej dobe iba snívať. Zaujímalo by ma, či sa o 100 alebo 200 rokov bude chodiť na exkurzie domu Billa Gatesa alebo Elona Muska. Ak áno, určite sa pôjdem pozrieť.
Zato riadnu jaskyňu len tak hocikde neuvidíte.Takže som sa rozhodol ísť do jaskyne. Schladiť sa niekoľko metrov pod zemou v horúci letný deň neznie vôbec zle. No má to jeden háčik…
Ak sa chcem dopraviť do jaskyne, opäť musím absolvovať trasu v aute na ceste s divokými šoférmi. Našťastie bola sobota ráno, takže áut bolo na ceste menej. Vďaka tomu som sa o svoj život bál iba párkrát.
Jaskyňa bola parádna. Fotím si všetko, na čo sprievodca zasvieti a tvárim sa ako vznešený inteligent z Bratislavy, ktorý pozná rozdiel medzi stalagmitom, stalaktitom a stalagnátom.
Po návrate domov z výletu začína príprava na grilovačku. Celkom sa mi zbiehajú slinky… Beda, neskôr pochopím, že grilovačka je iba zámienka na ďalšie pitie. Keďže po minulom večere už domácu pálenku nechcem vidieť aspoň rok, bola mi ponúknutá alternatíva. Borovička. Tí skúsenejší ju zapíjali pivom.
Keď sa nikto nepozeral, začal som tú borovičku vylievať na zem. Po chvíli som musel odháňať od seba psov, aby ju z tej zeme nepili. Na východe očividne aj tieto zvieratá pijú!
Ale už som trochu otužilejší – ráno v podstate bez problémov vstávam a švihám domov, do hlavného mesta.
Viem, že sa z divokého východu budem spamätávať ešte dlho. Asi si vezmem dovolenku aspoň na týždeň, aby som sa z tohto víkendu zregeneroval. Ale už mi za tým „šaľeným“ východom začína byť aj trochu smutno. Ľudia boli veselí a priateľskí, zábavy kopec a aj jaskyňa sa mi páčila…
Už sa teším na ďalšiu návštevu.
Zdroj feed teraz.sk
