S?ítaných bolo už 99,7 percenta z odovzdaných hlasov. GERB získala 26,4 percenta, za ?ou s rozdielom až 12 percentuálnych bodov skon?ila prozápadná reformistická koalícia Pokra?ujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP – DB) so 14,23 percentami hlasov. Tretia je ultranacionalistická, populistická a prorusky orientovaná strana Obnova s približne 13.38 percentom hlasov.
Potrebnú štvorpercentnú hranicu na získanie kresiel v 240-?lennom jednokomorovom parlamente prekonalo zrejme ešte ?alších pä? až šes? strán, celkovo by tak v novom parlamente mohlo zasadnú? až devä? zoskupení. O štyroch najmenších z nich píše AP ako o populistických a proruských stranách.
AP však upozor?uje, že môže trva? ešte aj nieko?ko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky. Ak sa potvrdia uvedené ?ísla, Borisov získa mandát na zostavenie novej vlády, ktorá by tak mohla by? už jeho štvrtou.
Borisov ozna?il ví?azstvo svojej strany za „kategorické“ a nateraz signalizoval, že je pripravený robi? kompromisy pri zostavení vlády a rokova? so všetkými stranami, ktoré sa do parlamentu prebojovali, okrem Obnovy. Pod?a AP ho však zrejme ?akajú ne?ahké rozhovory, výsledky volieb sa totiž ve?mi nelíšia od šiestich predchádzajúcich hlasovaní a nový parlament bude ve?mi roztrieštený. Analytici nevylu?ujú ani prípadné konanie ?alších volieb.
Siedme parlamentné vo?by za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových vo?bách, ktoré sa konali 9. júna paralelne s vo?bami do Európskeho parlamentu, nedohodli na zostavení koali?nej vlády. Júnové vo?by zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.
Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú síce orientované pro-európsky aj pro-podnikate?sky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových vo?bách sa vládu nepodarilo zostavi? ani jednej z nich.
Zdroj feed teraz.sk
