Georgievová vo videohovore pred prejavom na Univerzite v britskom Cambridge AFP povedala, že sa nesnaží nikoho prinútiť, aby si ju vybrali, ale „je k dispozícii a ochotná slúžiť ďalej, ako o to bude záujem„.
Súčasné päťročné funkčné obdobie Georgievovej, pôvodom z Bulharska, sa končí 30. septembra. Podľa nepísaného pravidla by tento post mal zastávať Európan, pričom vedúca funkcia vo Svetovej banke pripadá USA. Všetkých 11 šéfov, ktorí MMF riadili od jeho vzniku v roku 1945, pochádzalo z Európy.
Georgievová je podľa vlastných slov odhodlaná pokračovať v práci a hľadať riešenia problémov, ako je zvýšenie produktivity a hospodárskeho rastu a vytvorenie „inkluzívnejšieho a reprezentatívnejšieho MMF„.
Fond oficiálne spustil výberové konanie na svojho budúceho šéfa v stredu (13. 3.) deň po tom, čo ministri financií Európskej únie (EÚ) podporili Georgievovú. Ich podpora by mohla byť kľúčová vzhľadom na obrovský vplyv, ktorý má Európa na nominačný proces. Oznámenie EÚ tak výrazne znižuje pravdepodobnosť úspechu iných potenciálnych kandidátov, ako je napríklad Paschal Donohoe, írsky minister verejných výdavkov.
MMF chce, aby bol proces ukončený v apríli, teda v dostatočnom predstihu pred koncom súčasného mandátu Georgievovej 30. septembra 2024.
Georgievová sa v prejave v Cambridge zaoberala výzvami, ktorým čelí globálna ekonomika. Zdôraznila tri prioritné oblasti pre dlhodobé investície: klímu, umelú inteligenciu a zvýšenie kapitálových tokov v Afrike.
Zdroj feed teraz.sk
