Francúzska astronautka Sophie Adenotová si v roku 2026 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) privezie aj francúzske gastronomické špeciality. Pripraví ich pre ňu šéfkuchárka Anne-Sophie Picová, ocenená desiatimi michelinskými hviezdami.
Na jedálnom lístku Adenotovej bude napríklad velouté z tresky, kuracie mäso s krémovou polentou, polievka z homára, kačacia pečeň foie gras, tradičná cibuľová polievka alebo čokoládový krém s lieskovými orieškami, informovala Európska vesmírna agentúra (ESA).
Jedlo pre astronautov na ISS nemôže byť príliš sypké alebo ťažké a musí sa dať skladovať až dva roky. Čerstvé ovocie a zelenina sú dostupné iba krátko po príchode zásob zo Zeme. Väčšina jedál vo vesmíre je konzervovaná, vákuovo balená alebo sušená mrazom.
Podľa ESA je však vždy jedno z každých desiatich jedál pripravované pre jednotlivých členov posádky podľa ich osobných chutí. „Počas misie je delenie sa o naše jedlá spôsobom, ako pozvať členov posádky dozvedieť sa viac o našej kultúre. Je to veľmi silný zbližujúci zážitok,“ vyhlásila Adenotová.
Menu pre astronautku zostavila francúzska šéfkuchárka Anne-Sophie Picová, držiteľka celkovo desiatich michelinských hviezd. V roku 2011 ju rebríček The World’s 50 Best Restaurants označil za najlepšiu šéfkuchárku sveta. Picová tvrdí, že príprava jedálnička bola „vzrušujúcou výzvou“. Skladá sa zo štyroch predjedál, dvoch hlavných jedál a dvoch dezertov.
Viac ako tisíc kontajnerov s jadrovým odpadom, ktoré krajiny pred desiatkami rokov vyhadzovali do vody na severe Atlantického oceánu, našiel počas svojej expedície medzinárodný výskumný tím.
Výskumníci vyplávali zo západofrancúzskeho mesta Brest na lodi L’Atlante v polovici júna na štvortýždňovú expedíciu do Atlantiku s cieľom nájsť tam nebezpečný odpad a zistiť jeho vplyv na ekosystém.
V oblasti vyhadzovali jadrový odpad z rôznych krajín od 50. do 90. rokov minulého storočia. Hĺbka oceánu a vzdialenosť od pevniny a akejkoľvek ľudskej činnosti sa považovali za ideálne podmienky na likvidáciu priemyselného či laboratórneho odpadu, a to najmä tam, kde sa morské dno javilo ako geologicky stabilné.
Vyhadzovanie jadrového odpadu do mora bolo zakázané v roku 1993. Predpokladá sa, že pred týmto rokom stihli krajiny do severného Atlantiku vyhodiť najmenej 200.000 kontajnerov s jadrovým odpadom do hĺbky od troch do piatich kilometrov. Ich poloha, stav a ani to, či sú na jednom mieste alebo rozmiestnené, nie sú známe.
Dvadsaťjedenčlenný tím prehľadáva oblasť, v ktorej sa predpokladá umiestnenie najmenej polovice celkového množstva vyhodeného odpadu. Výskumníci mapujú okolie a odoberajú vzorky vody, oceánskeho podložia i miestnej fauny. Pri činnosti im pomáha ponorka UlyX vybavená kamerou a sonarovým systémom.
Vedúci projektu Patrick Chardon si myslí, že rádioaktivita sa z väčšiny odpadu postupne vytratí po asi 400 rokoch. „Kontajnery boli navrhnuté tak, aby odolali tlaku v hĺbkach, ale nie tak, aby úplne zadržali rádioaktivitu, ktorá by mohla medzičasom začať unikať,“ dodal Chardon.
Koncentrácie peľu v ovzduší boli v niektorých častiach Európy počas tohtoročnej jari také vysoké, že aj ľudia, ktorí netrpeli alergiami, mali prejavy sennej nádchy. Vyplýva to z najnovších údajov služby monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).
Služba CAMS zaznamenala sezónny nárast uvoľňovania peľu z tráv a olivovníkov v južnej Európe a „extrémne úrovne“ peľu z brezy v severovýchodných regiónoch. Najmä vo Fínsku boli v máji namerané extrémne koncentrácie peľu z brezy, ktorý vyvolal alergické reakcie aj u zdravých jedincov.
Vedci predpokladajú, že zmena klímy mení aj produkciu a šírenie peľu a spór. Keďže zima trvá kratšie a jarné počasie je teplejšie, rastliny a stromy kvitnú skôr, čo predlžuje peľovú sezónu.
Alergiami prenášanými vzduchom vrátane ťažkej astmy trpí v Európe približne štvrtina dospelých a 30 až 40 percent detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že do roku 2050 bude alergiami trpieť polovica Európanov. Riaditeľ CAMS Laurence Rouil uviedol, že vysoké koncentrácie peľu na jar nie sú nezvyčajné, no ich tohtoročnú úroveň označil za mimoriadnu.
Citlivosť ľudí na alergény môže zvýšiť aj znečistenie ovzdušia. Alergie spôsobujú aj invázne druhy, ktoré sa šíria do nových regiónov.
Medzi marcom a májom bola kvalita ovzdušia v celej Európe ovplyvnená aj lesnými požiarmi. Emisie z aprílových požiarov vo Veľkej Británii boli druhé najvyššie od roku 2003. Dym z rozsiahlych lesných požiarov vo východnom Rusku dorazil do Číny a Japonska, zatiaľ čo koncom mája sa nad Európu dostal dym z veľkých požiarov v Kanade.
Zdroj feed teraz.sk
