Francúzska astronautka Sophie Adenotová si v roku 2026 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) privezie aj francúzske gastronomické špeciality. Pripraví ich pre ?u šéfkuchárka Anne-Sophie Picová, ocenená desiatimi michelinskými hviezdami.
Na jedálnom lístku Adenotovej bude napríklad velouté z tresky, kuracie mäso s krémovou polentou, polievka z homára, ka?acia pe?e? foie gras, tradi?ná cibu?ová polievka alebo ?okoládový krém s lieskovými orieškami, informovala Európska vesmírna agentúra (ESA).
Jedlo pre astronautov na ISS nemôže by? príliš sypké alebo ?ažké a musí sa da? skladova? až dva roky. ?erstvé ovocie a zelenina sú dostupné iba krátko po príchode zásob zo Zeme. Vä?šina jedál vo vesmíre je konzervovaná, vákuovo balená alebo sušená mrazom.
Pod?a ESA je však vždy jedno z každých desiatich jedál pripravované pre jednotlivých ?lenov posádky pod?a ich osobných chutí. „Po?as misie je delenie sa o naše jedlá spôsobom, ako pozva? ?lenov posádky dozvedie? sa viac o našej kultúre. Je to ve?mi silný zbližujúci zážitok,“ vyhlásila Adenotová.
Menu pre astronautku zostavila francúzska šéfkuchárka Anne-Sophie Picová, držite?ka celkovo desiatich michelinských hviezd. V roku 2011 ju rebrí?ek The World’s 50 Best Restaurants ozna?il za najlepšiu šéfkuchárku sveta. Picová tvrdí, že príprava jedálni?ka bola „vzrušujúcou výzvou“. Skladá sa zo štyroch predjedál, dvoch hlavných jedál a dvoch dezertov.
Viac ako tisíc kontajnerov s jadrovým odpadom, ktoré krajiny pred desiatkami rokov vyhadzovali do vody na severe Atlantického oceánu, našiel po?as svojej expedície medzinárodný výskumný tím.
Výskumníci vyplávali zo západofrancúzskeho mesta Brest na lodi L’Atlante v polovici júna na štvortýžd?ovú expedíciu do Atlantiku s cie?om nájs? tam nebezpe?ný odpad a zisti? jeho vplyv na ekosystém.
V oblasti vyhadzovali jadrový odpad z rôznych krajín od 50. do 90. rokov minulého storo?ia. H?bka oceánu a vzdialenos? od pevniny a akejko?vek ?udskej ?innosti sa považovali za ideálne podmienky na likvidáciu priemyselného ?i laboratórneho odpadu, a to najmä tam, kde sa morské dno javilo ako geologicky stabilné.
Vyhadzovanie jadrového odpadu do mora bolo zakázané v roku 1993. Predpokladá sa, že pred týmto rokom stihli krajiny do severného Atlantiku vyhodi? najmenej 200.000 kontajnerov s jadrovým odpadom do h?bky od troch do piatich kilometrov. Ich poloha, stav a ani to, ?i sú na jednom mieste alebo rozmiestnené, nie sú známe.
Dvadsa?jeden?lenný tím preh?adáva oblas?, v ktorej sa predpokladá umiestnenie najmenej polovice celkového množstva vyhodeného odpadu. Výskumníci mapujú okolie a odoberajú vzorky vody, oceánskeho podložia i miestnej fauny. Pri ?innosti im pomáha ponorka UlyX vybavená kamerou a sonarovým systémom.
Vedúci projektu Patrick Chardon si myslí, že rádioaktivita sa z vä?šiny odpadu postupne vytratí po asi 400 rokoch. „Kontajnery boli navrhnuté tak, aby odolali tlaku v h?bkach, ale nie tak, aby úplne zadržali rádioaktivitu, ktorá by mohla medzi?asom za?a? unika?,“ dodal Chardon.
Koncentrácie pe?u v ovzduší boli v niektorých ?astiach Európy po?as tohtoro?nej jari také vysoké, že aj ?udia, ktorí netrpeli alergiami, mali prejavy sennej nádchy. Vyplýva to z najnovších údajov služby monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS).
Služba CAMS zaznamenala sezónny nárast uvo??ovania pe?u z tráv a olivovníkov v južnej Európe a „extrémne úrovne“ pe?u z brezy v severovýchodných regiónoch. Najmä vo Fínsku boli v máji namerané extrémne koncentrácie pe?u z brezy, ktorý vyvolal alergické reakcie aj u zdravých jedincov.
Vedci predpokladajú, že zmena klímy mení aj produkciu a šírenie pe?u a spór. Ke?že zima trvá kratšie a jarné po?asie je teplejšie, rastliny a stromy kvitnú skôr, ?o predlžuje pe?ovú sezónu.
Alergiami prenášanými vzduchom vrátane ?ažkej astmy trpí v Európe približne štvrtina dospelých a 30 až 40 percent detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o?akáva, že do roku 2050 bude alergiami trpie? polovica Európanov. Riadite? CAMS Laurence Rouil uviedol, že vysoké koncentrácie pe?u na jar nie sú nezvy?ajné, no ich tohtoro?nú úrove? ozna?il za mimoriadnu.
Citlivos? ?udí na alergény môže zvýši? aj zne?istenie ovzdušia. Alergie spôsobujú aj invázne druhy, ktoré sa šíria do nových regiónov.
Medzi marcom a májom bola kvalita ovzdušia v celej Európe ovplyvnená aj lesnými požiarmi. Emisie z aprílových požiarov vo Ve?kej Británii boli druhé najvyššie od roku 2003. Dym z rozsiahlych lesných požiarov vo východnom Rusku dorazil do ?íny a Japonska, zatia? ?o koncom mája sa nad Európu dostal dym z ve?kých požiarov v Kanade.
Zdroj feed teraz.sk
