Včera, 27. 8. sme sa v relácii Národná identita na Slobodnom vysielači venovali horúcej téme. Preberali sme už bradatý spor – ukončenie naťahovačiek o vodné dielo Gabčíkovo – Naďmaroš. Možno by som v rámci reciprocity mal napísať Veľký Maroš, keď druhá strana vytrvalo namiesto Slovenska používa názov Felvidék.
Vodné dielo bolo projektované a spočiatku aj budované ako sústava. Na slovenskom území nádrž a priehrada, na Maďarskom upravené koryto rieky a priehrada, pričom voda v pôvodnom koryte Dunaja tvoriaca štátnu Slovensko-Maďarskú hranicu musí ostať zachovaná. Nádrž sme stavali na brehu rieky takmer súbežne so starým korytom. Jej dĺžka je takmer 50 km, vlastne 2x 50, lebo aj pravá strana z podstatnej časti leží na brehu. Na korunách oboch sypaných umelých brehoch je asfaltová cesta. Z vonkajšej časti, súbežne s hrádzami sme vybudovali priesakové odvodňovacie kanály. Veľká časť vnútorných strán hrádzi je pokrytá až 13 cm hrubou asfaltovou vrstvou, kým vonkajšia časť je zatrávnená a prakticky splýva s terénom. Neinformovaný pozorovateľ idúci po ceste z Bratislavy do Gabčíkova si ani nemusí všimnúť, že ide popri vodnej nádrži. Medzi pravým brehom nádrže, priesakovým kanálom a starým korytom Dunaja ostali tri slovenské dediny – Dobrohošť, Vojka a Bodíky.
Slovenská časť sústavy plní tri hlavné funkcie: Prvú – ochranu pred povodňami. Kým v roku 1965 pri výške hladiny Dunaja na vodočte v Bratislave 910 cm povodeň pri Patinciach pretrhla hrádzu a zaplavila okolo 145 000 ha obytnej a poľnohospodárskej pôdy, po vybudovaní priehrady ani pri o takmer meter vyššej hladine nedošlo k záplavám. Priehrada chráni nie len územie Slovenska, ale do značnej miery aj Maďarska pretože reguluje množstvo vody vypúšťané do koryta Dunaja.
Druhú – plavebnú bezpečnosť. Dunaj je súčasťou medzinárodnej plavebnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn. Preto aj Slovensko je povinné sa o túto cestu starať. Najväčší problém robila nízka hladina v období suchých mesiacov. Koryto museli bagrovaním prehlbovať. Napriek tomu, sa vyskytli obdobia, keď plavba sa zastavila. Nakoľko Dunaj napája vodou celý Žitný ostrov, prehlbovanie koryta spôsobovalo nebezpečný pokles hladiny spodnej vody. Nádrž vodného diela a jej dve vyrovnávacie plavebné komory vyriešila aj tieto dva problémy. Slovensko plavbu neobmedzuje po celý rok.
Tretí úžitok spočíva v nepretržitej výrobe elektrickej energie. Osem Kaplánových turbín s priemerom obežného kolesa 9,3 m dáva výkon 90 MWh čo je za rok 788 GWH v závislosti od vodnej výdatnosti v danom roku.
A teraz sme pri spore. Gabčíkovo je budované ako jedna časť sústavy. Jej druhú časť, podľa platnej medzinárodnej zmluvy, budovalo Maďarsko. Mali upraviť existujúce koryto Dunaja na svojom území, priehradu s turbínami a tú časť diela, ktorá mala zahatať rieku a regulovať množstvo vody púšťanej do priehrady a do starého koryta Dunaja. Začali, ale. Kým my sme usilovne odvážali zeminu, pracovali na hrádzach, stavali betónové dielo plavebných komôr a elektrárne, oni najskôr práce na svojom území prerušili, neskôr úplne zastavili. Ako dôvod deklarovali neprekonateľnú environmentálnu záťaž. Našlo sa množstvo psedoodborníkov, novinárov, laických aktivistov, aj politikov ktorí túto teóriu rozvíjali. Tým vyvolávali pochybnosti nie len doma, ale aj na medzinárodnej úrovni. Spomeniem iba niekoľko mien. Duna Kör, Maďarské ekologické hnutie Duna Circle, ale pripojili sa aj Mikuláš Huba, Michal Deraj, Pál Csáky, Ľuba Lesná, Béla Lipták a množstvo iných. Písali protestovali usporiadali aj tábor na ešte suchom dne nádrže. Svoju skutočnú úroveň kultúrnosti ukázali keď dané miesto opustili.
Naše dielo bolo hotové na 85 – 90% kým maďarský stupeň iba na 10%. Bez časti, ktorá mala pustiť do priehrady vodu hrozilo jej zničenie, lebo dielo, celkom pochopiteľne bolo projektované na tlak vody v nádrži. Naši stavitelia museli prikročiť k náhradnému riešeniu. Dunaj, podľa varianty „C“ v doslova šibeničnom termíne, bez podpory Československej vlády, na osobnú zodpovednosť Ing. Júliusa Bindera 24. októbra 1992 prehradili rieku na našom území bez toho aby sa dotkli hranice. Dielo sme postavili za 14 rokov (1978 – 1992), stálo 700 miliónov až 3,5 miliardy USD podľa použitej metodiky. Ekologicky vyrobí 8 až 10% spotreby elektrickej energie potrebnej pre Slovensko , zabezpečuje plynulú plavbu lodí, dokázateľne chráni pred povodňami, obnovuje život rastlín a živočíchov na dovtedy vymierajúcom území.
Vodné dielo má ešte jednu projektovanú hodnotu, ktorú nevybudovaním druhého stupňa na maďarskom území nemôže využívať – výrobu špičkovej elektriny. To je takej elektriny, ktorú štát potrebuje v rannej a večernej odberovej dobe. Jedná sa o najdrahšiu energiu. Kým na slovenskom diele beží 6 turbín celý deň, v špičkovom odbere mali byť pripojené ešte zvyšné dve. Tie by svojim chodom okamžite zvýšili hladinu Dunaja. V neupravenému koryte na maďarskej strane by ohrozili ochranné hrádze.
Takže nevybudovanie maďarského stupňa so šiestimi turbínami a 158 MWh inštalovaným výkonom + nemožnosť využiť špičkový výkon našich 2 turbín je naša každodenná strata trvajúca už 33 rokov. Environmentálny dôvod je evidentný blud. Ak niekto pochybuje, môže sa ísť pozrieť na ramennú sústavu pri už spomínaných obciach, alebo na polia Žitného ostrova.
Ostáva mi už iba najnovší „problém“ múdro nazvaný Insula Magna, po slovensky – prehrádzky. Prehradenie rieky nízkym valom je bežný spôsob spomalenia toku, zvýšenia hladiny a životu prospešného okysličovania vody. Vyriešením rybovodov a splavovacích priepustí sa celé územie stane atraktívnejšie, najmä však bude mať veľký prínos pri zvýšení hladiny podzemnej vody na maďarskej strane. O tom, že sa jedná o podobný, umelo vykonštruovaný problém zrejme rovnaký ako v prípade už spomínaného odporu „ochranárov“ v prípade gabčíkovskej priehrady sa môže presvedčiť každý, kto splavoval napríklad Vltavu. Množstvo prehrádziek ani nespočítate, sú ozdobou Prahy a Vltava neprestala tiecť.
Päť takýchto objektov bolo súčasťou projektu VD G-N. Aj tie mali budovať Maďari. Nakoniec, tiež na pokyn Ing. Bindera, tu prvú postavila Slovenská strana. Nachádza sa medzi riečnymi kilometrami 1844 – až 1845. Ďalšie 4 sú projektované zhruba po 1,5 až 1,7 km. O akomsi zastavení toku, či hrozbe pri povodni nemôže byť ani reč. To sú skutočne trápne dôvody. Jedine, že by šidlo bolo v inom vreci.
Mám však obavu. Týka sa výroku nášho ministra životného prostredia. Dal si záväzok, že po tridsiatich troch rokoch naťahovačiek a nečinnosti uzatvorí problém zmluvy. Chce ju riešiť ako rozvod manželov – každý z niečo ustúpi a všetci budú spokojní. Dokonca použil otrepaný bonmot – Dunaj nás bude spájať a nie rozdeľovať. Moja obava? Z čoho ustúpi Felvidék, lebo Slovensko je už 33 rokov škodné neplnením Medzinárodným súdom uznaným nevypovedaním medzinárodnej zmluvy o vybudovaní sústavy vodného diela Gabčíkovo – Naďmaroš a nemá z čoho ustupovať! Vo svojej pochybnosti sa opieram o živú skúsenosť z rozdelenia spoločného štátu, keď všetky naše vlády od roku 1993 všetko pochopili a vzdali sa, okrem iného, aj celým svetom uznávaného symbolu budovaného takmer 70 rokov, zrušeného Federálnym zákonom a to dokonca bez najmenšej náhrady. Pre nevedkov – hovorím o štátnej zástave.
P.S. Osem rokov som vykonával merania hladím podzemnej vody na Žitnom ostrove od Podunajských Biskupíc po Štúrovo vo funkcii Ing. pre hydrológiu na oddelení Podzemných vôd SHMÚ.
Zdroj feed zsi.sk
