V?era, 27. 8. sme sa v relácii Národná identita na Slobodnom vysiela?i venovali horúcej téme. Preberali sme už bradatý spor – ukon?enie na?ahova?iek o vodné dielo Gab?íkovo – Na?maroš. Možno by som v rámci reciprocity mal napísa? Ve?ký Maroš, ke? druhá strana vytrvalo namiesto Slovenska používa názov Felvidék.
Vodné dielo bolo projektované a spo?iatku aj budované ako sústava. Na slovenskom území nádrž a priehrada, na Ma?arskom upravené koryto rieky a priehrada, pri?om voda v pôvodnom koryte Dunaja tvoriaca štátnu Slovensko-Ma?arskú hranicu musí osta? zachovaná. Nádrž sme stavali na brehu rieky takmer súbežne so starým korytom. Jej d?žka je takmer 50 km, vlastne 2x 50, lebo aj pravá strana z podstatnej ?asti leží na brehu. Na korunách oboch sypaných umelých brehoch je asfaltová cesta. Z vonkajšej ?asti, súbežne s hrádzami sme vybudovali priesakové odvod?ovacie kanály. Ve?ká ?as? vnútorných strán hrádzi je pokrytá až 13 cm hrubou asfaltovou vrstvou, kým vonkajšia ?as? je zatrávnená a prakticky splýva s terénom. Neinformovaný pozorovate? idúci po ceste z Bratislavy do Gab?íkova si ani nemusí všimnú?, že ide popri vodnej nádrži. Medzi pravým brehom nádrže, priesakovým kanálom a starým korytom Dunaja ostali tri slovenské dediny – Dobrohoš?, Vojka a Bodíky.
Slovenská ?as? sústavy plní tri hlavné funkcie: Prvú – ochranu pred povod?ami. Kým v roku 1965 pri výške hladiny Dunaja na vodo?te v Bratislave 910 cm povode? pri Patinciach pretrhla hrádzu a zaplavila okolo 145 000 ha obytnej a po?nohospodárskej pôdy, po vybudovaní priehrady ani pri o takmer meter vyššej hladine nedošlo k záplavám. Priehrada chráni nie len územie Slovenska, ale do zna?nej miery aj Ma?arska pretože reguluje množstvo vody vypúš?ané do koryta Dunaja.
Druhú – plavebnú bezpe?nos?. Dunaj je sú?as?ou medzinárodnej plavebnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn. Preto aj Slovensko je povinné sa o túto cestu stara?. Najvä?ší problém robila nízka hladina v období suchých mesiacov. Koryto museli bagrovaním prehlbova?. Napriek tomu, sa vyskytli obdobia, ke? plavba sa zastavila. Nako?ko Dunaj napája vodou celý Žitný ostrov, prehlbovanie koryta spôsobovalo nebezpe?ný pokles hladiny spodnej vody. Nádrž vodného diela a jej dve vyrovnávacie plavebné komory vyriešila aj tieto dva problémy. Slovensko plavbu neobmedzuje po celý rok.
Tretí úžitok spo?íva v nepretržitej výrobe elektrickej energie. Osem Kaplánových turbín s priemerom obežného kolesa 9,3 m dáva výkon 90 MWh ?o je za rok 788 GWH v závislosti od vodnej výdatnosti v danom roku.
A teraz sme pri spore. Gab?íkovo je budované ako jedna ?as? sústavy. Jej druhú ?as?, pod?a platnej medzinárodnej zmluvy, budovalo Ma?arsko. Mali upravi? existujúce koryto Dunaja na svojom území, priehradu s turbínami a tú ?as? diela, ktorá mala zahata? rieku a regulova? množstvo vody púš?anej do priehrady a do starého koryta Dunaja. Za?ali, ale. Kým my sme usilovne odvážali zeminu, pracovali na hrádzach, stavali betónové dielo plavebných komôr a elektrárne, oni najskôr práce na svojom území prerušili, neskôr úplne zastavili. Ako dôvod deklarovali neprekonate?nú environmentálnu zá?až. Našlo sa množstvo psedoodborníkov, novinárov, laických aktivistov, aj politikov ktorí túto teóriu rozvíjali. Tým vyvolávali pochybnosti nie len doma, ale aj na medzinárodnej úrovni. Spomeniem iba nieko?ko mien. Duna Kör, Ma?arské ekologické hnutie Duna Circle, ale pripojili sa aj Mikuláš Huba, Michal Deraj, Pál Csáky, ?uba Lesná, Béla Lipták a množstvo iných. Písali protestovali usporiadali aj tábor na ešte suchom dne nádrže. Svoju skuto?nú úrove? kultúrnosti ukázali ke? dané miesto opustili.
Naše dielo bolo hotové na 85 – 90% kým ma?arský stupe? iba na 10%. Bez ?asti, ktorá mala pusti? do priehrady vodu hrozilo jej zni?enie, lebo dielo, celkom pochopite?ne bolo projektované na tlak vody v nádrži. Naši stavitelia museli prikro?i? k náhradnému riešeniu. Dunaj, pod?a varianty „C“ v doslova šibeni?nom termíne, bez podpory ?eskoslovenskej vlády, na osobnú zodpovednos? Ing. Júliusa Bindera 24. októbra 1992 prehradili rieku na našom území bez toho aby sa dotkli hranice. Dielo sme postavili za 14 rokov (1978 – 1992), stálo 700 miliónov až 3,5 miliardy USD pod?a použitej metodiky. Ekologicky vyrobí 8 až 10% spotreby elektrickej energie potrebnej pre Slovensko , zabezpe?uje plynulú plavbu lodí, dokázate?ne chráni pred povod?ami, obnovuje život rastlín a živo?íchov na dovtedy vymierajúcom území.
Vodné dielo má ešte jednu projektovanú hodnotu, ktorú nevybudovaním druhého stup?a na ma?arskom území nemôže využíva? – výrobu špi?kovej elektriny. To je takej elektriny, ktorú štát potrebuje v rannej a ve?ernej odberovej dobe. Jedná sa o najdrahšiu energiu. Kým na slovenskom diele beží 6 turbín celý de?, v špi?kovom odbere mali by? pripojené ešte zvyšné dve. Tie by svojim chodom okamžite zvýšili hladinu Dunaja. V neupravenému koryte na ma?arskej strane by ohrozili ochranné hrádze.
Takže nevybudovanie ma?arského stup?a so šiestimi turbínami a 158 MWh inštalovaným výkonom + nemožnos? využi? špi?kový výkon našich 2 turbín je naša každodenná strata trvajúca už 33 rokov. Environmentálny dôvod je evidentný blud. Ak niekto pochybuje, môže sa ís? pozrie? na ramennú sústavu pri už spomínaných obciach, alebo na polia Žitného ostrova.
Ostáva mi už iba najnovší „problém“ múdro nazvaný Insula Magna, po slovensky – prehrádzky. Prehradenie rieky nízkym valom je bežný spôsob spomalenia toku, zvýšenia hladiny a životu prospešného okysli?ovania vody. Vyriešením rybovodov a splavovacích priepustí sa celé územie stane atraktívnejšie, najmä však bude ma? ve?ký prínos pri zvýšení hladiny podzemnej vody na ma?arskej strane. O tom, že sa jedná o podobný, umelo vykonštruovaný problém zrejme rovnaký ako v prípade už spomínaného odporu „ochranárov“ v prípade gab?íkovskej priehrady sa môže presved?i? každý, kto splavoval napríklad Vltavu. Množstvo prehrádziek ani nespo?ítate, sú ozdobou Prahy a Vltava neprestala tiec?.
Pä? takýchto objektov bolo sú?as?ou projektu VD G-N. Aj tie mali budova? Ma?ari. Nakoniec, tiež na pokyn Ing. Bindera, tu prvú postavila Slovenská strana. Nachádza sa medzi rie?nymi kilometrami 1844 – až 1845. ?alšie 4 sú projektované zhruba po 1,5 až 1,7 km. O akomsi zastavení toku, ?i hrozbe pri povodni nemôže by? ani re?. To sú skuto?ne trápne dôvody. Jedine, že by šidlo bolo v inom vreci.
Mám však obavu. Týka sa výroku nášho ministra životného prostredia. Dal si záväzok, že po tridsiatich troch rokoch na?ahova?iek a ne?innosti uzatvorí problém zmluvy. Chce ju rieši? ako rozvod manželov – každý z nie?o ustúpi a všetci budú spokojní. Dokonca použil otrepaný bonmot – Dunaj nás bude spája? a nie rozde?ova?. Moja obava? Z ?oho ustúpi Felvidék, lebo Slovensko je už 33 rokov škodné neplnením Medzinárodným súdom uznaným nevypovedaním medzinárodnej zmluvy o vybudovaní sústavy vodného diela Gab?íkovo – Na?maroš a nemá z ?oho ustupova?! Vo svojej pochybnosti sa opieram o živú skúsenos? z rozdelenia spolo?ného štátu, ke? všetky naše vlády od roku 1993 všetko pochopili a vzdali sa, okrem iného, aj celým svetom uznávaného symbolu budovaného takmer 70 rokov, zrušeného Federálnym zákonom a to dokonca bez najmenšej náhrady. Pre nevedkov – hovorím o štátnej zástave.
P.S. Osem rokov som vykonával merania hladím podzemnej vody na Žitnom ostrove od Podunajských Biskupíc po Štúrovo vo funkcii Ing. pre hydrológiu na oddelení Podzemných vôd SHMÚ.
Zdroj feed zsi.sk
