Na Slovensku sa koná totiž najvä?šie futbalové podujatie, ktoré môže naša krajina zorganizova?. Majstrovstvá Európy do 21 rokov. Na trávnikoch behajú mladé talenty, z ktorých môžu by? o pár rokov ve?ké hviezdy svetového futbalu. Ako správny fanúšik som tu, na zápase.
Akurát mi z tejto celej vstupnej procedúry vysmädlo. Postavím sa do radu. Pozerám sa na cenník a vidím, že ni? nevidím. Vytiahol som z podozrivého puzdra okuliare a pri poh?ade na ceny aj ?utujem, že vidím. Minerálka za štyri eurá, do toho vratný pohár za ?alšie tri. Pri poh?ade na osemeurovú cigánsku mi zaplakala aj moja pe?aženka. Ako sa hovorí, ke? si hladný, nie si to ty. Tak som pri platení zatvoril o?i a tváril sa, že sa skutok nestal.
Sadám si na moje miesto a sledujem futbalistov, ako sa rozcvi?ujú. Suchú cigánsku mi aspo? trochu dochucujú moje slzy pri pomyslení, že som za to zaplatil osem eur. Je desa? minút do zápasu a do môjho radu sa rúti muž vä?ších rozmerov. Vidím, ako mu pot steká po ?ele. Nechýbalo ve?a a moja minerálka mohla by? ochutená práve týmto potom. Zákon schválnosti sa nezaprie a sadá si rovno ved?a m?a. Pomali?ky sa snažím zmieri? s tým, že budem celý zápas sedie? na polovici stoli?ky.
Pri znení štátnej hymny sa modlím, aby ma muž so zástavou slovenskej vlajky netrafil do hlavy. V duchu prepo?ítavam, ko?ko by som musel zaplati? za nové okuliare. Naš?astie som spievanie hymny prežil živý a zdravý, rozhodca zapískal do píš?alky a zápas sa za?ína. Atmosféra je prvých pár sekúnd elektrizujúca. Na všetky moje starosti zabúdam.
No objavujem nový problém.
V strede tribúny za slovenským brankárom sa nachádza muž s megafónom v ruke. Z moci, ktorú si sám zveril, sa rozhodol, že bude koordinova? pokriky fanúšikov. Má so sebou aj sprievod bubeníkov. Celý štadión skanduje „Slovensko! Slovensko!“ Muž s megafónom sa ale rozhodol kri?a? „My chceme gól.“ Do jeho pokriku sa pridávajú aj bubeníci. Po pár minútach zis?ujem, že tento samozvolený hlásate? má asi taký rešpekt a autoritu ako mladá mami?ka s modernými výchovnými metódami, ke? svojmu die?a?u už desiatykrát pokojným hlasom hovorí, aby zjedlo za lyžicu odporne páchnúceho špenátu….
Bubeníci bubnujú ako o život. Pri ich rytme má ?lovek miestami pocit, že je stredoveký rytier a po?úva bubny pri boji za svojho krá?a. Zvyšok fanúšikov sa do kreatívnych pokrikov „rešpektovaného“ hlásate?a nezapája. Zmôžu sa iba na tlieskanie. Aby som nebol iba kritický, treba poveda?, že po?u? tlieska? celý štadión má nie?o do seba…
Áno, áno, naštval ma pán s megafónom a jeho sprievod bubeníkov, ktorí mali svoju vlastnú futbalovú bublinu. Taktiež som po zápase zistil, že mi niekto ukradol môj vratný pohár. Takže som na charitu niekomu nedobrovo?ne prispel tri eurá. ?o z toho vyplýva? To, že jedna minerálka na futbale ma vyšla na sedem eur. Ako sa však ukázalo, necha? jediný stánok na vrátenie pohárov bolo mimoriadne málo prezieravé. ?udia zbyto?ne stáli desiatky minút po zápase v rade s prázdnymi pohármi v rukách… Ja som nemusel a zlodej si to aspo? odstál. Ak sa, pravda, nepredbehol. Lebo kto kradne, ten sa aj predbieha v rade, nie?
Aj tak som prišiel aj na ?alší zápas. A aj na ten nasledujúci… Lebo tí chlapci na ihrisku fakt bojovali. Škoda, že naša reprezentácia nemá také skalné jadro fanúšikov, ktorí by robili nezabudnute?nú atmosféru po?as celého zápasu. Tí futbalisti by si to za predvedený výkon zaslúžili. Je až divné poveda?, že sme nehrali zle, ke? sme prehrali dva zápasy z troch. Ale je to tak.
Zdroj feed teraz.sk
