Od detstva bol rebelant. Život mu zmenil filmový festival, kde upútal pozornosť lovca hereckých talentov. Z neznámeho čašníka sa stala filmová hviezda. Účinkoval vo vyše 90 snímkach a počas kariéry spolupracoval s mnohými režisérmi ako Luchino Visconti, Jean-Luc Godard, Jean-Pierre Melville, Michelangelo Antonioni, Louis Malle alebo Agnes Vardová. V 60. a 70. rokoch bol spolu so Jeanom Gabinom, Jeanom-Paulom Belmondom a Louisom de Funesom francúzskym filmovým symbolom. Za svoj úspech vďačil nielen vzhľadu, ale aj nadaniu a cieľavedomosti.
Delon získal uznanie kritikov za svoje úlohy vo filmoch ako V žiari slnka (1960), Rocco a jeho bratia (1960), Zatmenie (1962), Gepard (1963), Melódia podzemia (1963), Čierny tulipán (1964), Dobrodruhovia (1967), Samuraj (1967), Dievča na motocykli (1968), Bazén (1969), Borsalino (1970), Osudový kruh (1970), Policajt (1972), Dvaja muži v meste (1973), Zorro (1975) či Pán Klein (1976).
Alain Fabien Maurice Marcel Delon sa narodil 8. novembra 1935 v meste Sceaux pri Paríži. Jeho rodičia Edith a Fabien Delonovci sa rozviedli, keď mal Alain štyri roky. Ešte ako chlapca ho rodičia zapísali do rímskokatolíckej internátnej školy, z ktorej bol vylúčený pre zlé správanie.
Neskôr sa u nevlastného otca vyučil za mäsiara. Ako 17-ročný narukoval k námorníctvu a bojoval v prvej indočínskej vojne. V armáde vydržal necelé štyri roky, z toho takmer rok strávil vo väzení za rozličné delikty. Po návrate do Paríža sa náhodne zoznámil s herečkou Brigitte Auberovou, ktorú v roku 1957 sprevádzal na filmový festival v Cannes. Na festivale upútal pozornosť amerického producenta Davida Selznicka. Po kamerových skúškach mu ponúkol zmluvu, ak sa naučí po anglicky. Francúzsky režisér Yves Allégret ho ale presvedčil, aby pokračoval v kariére vo Francúzsku.
Delon sa po prvý raz objavil na plátne ako mladý gangster v Allégretovom filme Keď sa do toho zapletie žena (1957). Svoju prvú hlavnú úlohu si zahral v romantickej dráme Kristína (1958), kde sa pred kamerou stretol s herečkou nemeckého pôvodu Romy Schneiderovou, ktorá sa stala jeho partnerkou aj v súkromnom živote.
Medzinárodnú prestíž prinieslo Delonovi stvárnenie neľútostného boxera v snímke Rocco a jeho bratia (1960), ktorú nakrútil taliansky režisér Luchino Visconti. Ďalší charizmatický taliansky tvorca Michelangelo Antonioni obsadil mladého herca v roku 1962 do drámy Zatmenie. O rok neskôr hral Delon spolu so Jeanom Gabinom v kriminálnom filme Melódia podzemia. V historickom filme Gepard (1963) zažiaril po boku takých hviezd ako Burt Lancaster a Claudia Cardinaleová. Vo Francúzsku je najznámejší vďaka gangsterským filmom ako Samuraj (1967) a Sicílsky klan (1969).
Okrem hereckej kariéry sa presadil aj v hudbe. Dueto so speváčkou Dalidou „Paroles… Paroles…“ z roku 1973 sa stalo jednou z najznámejších francúzskych populárnych piesní. Neskôr hosťoval aj na nahrávkach Shirley Basseyovej, Phyllis Nelsonovej, Francoise Hardyovej alebo Nany Muschurisovej. Vydal tiež niekoľko vlastných albumov, EP a singlov.
Hoci bol veľmi dobrý v dramatických úlohách a darilo sa mu aj v komediálnom žánri, najväčšiu slávu napokon dosiahol v detektívnych filmoch. Medzi jeho najznámejšie diela patria Dvaja muži v meste (1973), Spálené stodoly (1973), Poviedka o policajtovi (1975) a Traja muži na zabitie (1980). Jedným z jeho najúspešnejších filmov je Borsalino (1970), v ktorom si zahral po boku Belmonda.
V 80. a 90. rokoch nasledoval v hercovej kariére mierny útlm, najmä čo sa týka komerčného úspechu filmov. Napriek tomu účinkoval vo viacerých zaujímavých snímkach ako Teherán ’43 (1981), Kto nastaví kožu (1981), Šok (1982), Náš príbeh (1984), Swannova láska (1984) či Nová vlna (1990). Delonova posledná veľká filmová úloha prišla v snímke Polovičná šanca (1998), v ktorej si po dlhých rokoch opäť zahral s Belmondom.
Odvtedy prijímal už iba menšie herecké roly. Posledný film, v ktorom účinkoval, je Toute ressemblance… (2019). V novom tisícročí sa však objavil v úspešných kriminálnych TV miniseriáloch Fabio Montale (2001) a Frank Riva (2003-2004).
Počas svojej viac ako šesťdesiatročnej filmovej kariéry dostal viacero ocenení. V roku 1985 získal Césara za stvárnenie úlohy vo filme Náš príbeh (1984). Jeho celoživotnému dielu vzdali poctu udelením čestných cien na viacerých filmových festivaloch na čele s Cannes a Berlínom. Je držiteľ nemeckej Zlatej kamery, talianskeho Donatellovho Dávida, nemeckej ceny Bambi a medzinárodného ocenenia UNICEF-u. V roku 1995 mu udelili francúzsky Národný rad za zásluhy, o desať rokov neskôr Delona povýšili do hodnosti dôstojníka Čestnej légie za osobný prínos do svetového filmového umenia.
Presadil sa aj ako podnikateľ. Ešte v 60. rokoch založil filmovú produkčnú spoločnosť Adel. V 70. rokoch rozšíril obchodné záujmy do oblasti dostihov a boxu. Pomáhal vyvíjať a propagovať rôzne produkty predávané pod jeho menom vrátane náramkových hodiniek, odevov, okuliarov, parfumov, kancelárskych potrieb a cigariet. V roku 1999 získal švajčiarske občianstvo.
Delon, napriek vzťahom s mnohými herečkami a modelkami, bol ženatý len raz. V roku 1964 sa oženil s francúzskou herečkou Nathalie Barthélémyovou, s ktorou mal syna Anthonyho (61). Pár sa rozviedol v roku 1969. V roku 1987 sa zoznámil s holandskou modelkou Rosalie van Breemenovou, s ktorou mal dcéru Anouchku (34) a syna Alaina-Fabiena (31). Vzťah sa skončil v roku 2001.
V roku 2019 Delon utrpel mozgovú príhodu a odvtedy sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval. Nasledovali spory medzi súrodencami, ktoré sa týkali starostlivosti o otca. Alain Delon zomrel 18. augusta 2024 vo veku 88 rokov vo svojom sídle v obci Douchy-Montcorbon.
Zdroj feed teraz.sk
