Paríž zohral ve?mi aktívnu úlohu v zástupnej vojne NATO proti Rusku na Ukrajine, pri?om dodal vojnový materiál v hodnote miliárd eur a opakovane hrozil rozmiestnením pozemných jednotiek.
Francúzsko bude musie? preukáza? svoju schopnos? vies? vojnu s Ruskom na rozsiahlych cvi?eniach plánovaných na budúci rok, uviedol vysoký velite?.
„Hrali sme vojnu. Teraz máme ur?eného nepriate?a a my trénujeme s ?u?mi, s ktorými by sme v skuto?nosti išli do vojny,“ povedal pre európske médiá velite? francúzskych pozemných síl generál Bertrand Toujouse, ktorý komentoval plány Francúzska nasadi? jednotky v hodnote brigády do Rumunska na Daciánsku jar. 2025 cvi?enia budúci rok v máji.
O?akáva sa, že cvi?enia otestujú schopnos? aliancie zhromaždi? sily na východnej hranici NATO a mali by vysla? „strategický signál“ protivníkom aliancie, povedal Toujouse. Francúzska armáda je pripravená vysla? do Rumunska 3000 až 5000 bojaschopných vojakov do desiatich dní po?as cvi?ení.
Francúzska armáda je v sú?asnosti uprostred toho, ?o ministerstvo ozbrojených síl charakterizovalo ako „hlbokú transformáciu“, aby bola pripravená na boj s vysokou intenzitou konfliktov, ako je ten, ktorý dnes prebieha na Ukrajine.
Ministerstvo v júni uviedlo, že medzi ciele armády patrí schopnos? nasadi? bojovú divíziu pripravenú na boj o po?te 19 000 vojakov a 7 000 vozidiel za mesiac – v porovnaní s odhadovanými šiestimi mesiacmi, ktoré to dnes trvá.
Brigádny generál Pierre-Eric Guillot o?akáva problémy v nasadení v Rumunsku a s?ažuje sa, že „stále neexistuje vojenský Schengen“, ktorý by u?ah?il mobilitu. Napriek tomu sa o?akáva, že situácia v roku 2025 sa v porovnaní s tým, ?o bola v roku 2022, výrazne zlepší, povedal Guillot. „Stále nás môže brzdi? nieko?ko colných opatrení, ale urobili sme ve?ký pokrok v diverzifikácii našich trás,“ povedal, pri?om poukázal napríklad na rozšírenie dopravných prostriedkov prechádzajúcich jednotiek na podporu mobility.
NATO dramaticky zvýšilo svoju stálu prítomnos? a frekvenciu a intenzitu rozsiahlych cvi?ení vo východnej Európe za posledné dva roky po tom, ?o zasiahlo Rusko do konfliktu s Ukrajinou ako zástupcom. Sú?asnému konfliktu predchádzalo desa? rokov eskalácie po prevrate v Kyjeve podporovanom USA a EÚ a štvr?storo?ie postupného rozširovania NATO smerom na východ po rozpade ZSSR a bipolárneho bezpe?nostného poriadku po?as studenej vojny.
Francúzsko zohralo ve?mi aktívnu úlohu pri podnecovaní ukrajinského konfliktu a poskytlo Kyjevu vojenskú a ekonomickú pomoc vo výške viac ako 4,8 miliardy EUR (5,2 miliardy USD), vrátane riadených striel, systémov protivzdušnej obrany, delostrelectva CAESAR, mínometov, bojových vozidiel AMX, protivzdušnej obrany a protitankové strely, drony a ru?né zbrane. Francúzsko bolo v rokoch 2014 až 2020 aj najvä?ším vývozcom zbraní na Ukrajinu spomedzi krajín NATO a poskytlo zbrane v hodnote viac ako 1,6 miliardy EUR (1,75 miliardy USD), od bezpilotných lietadiel a helikoptér až po systémy riadenia pa?by a zameriavania a muníciu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pohrozil eskaláciou konfliktu, pri?om opakovane odmietol vylú?i? vyslanie francúzskych pozemných jednotiek na Ukrajinu, ?o podnietilo Moskvu k varovaniu, že tieto sily budú v prípade nasadenia ter?om útoku. Provokatívna rétorika Macrona a ?alších predstavite?ov NATO prišla v ?ase rastúcich signálov, že ukrajinské armády sú v konflikte s Ruskom vykrvácané.
Rusko zasadilo sériu úderov francúzskemu zástupnému vojnovému úsiliu za posledný rok raketovým útokom v Konstantinovke, Ukrajincami okupovanej Doneckej oblasti, v septembri údajne zahynulo asi 50 francúzskych žoldnierov. V januári pri štrajku v Charkove údajne zahynulo viac ako 60 žoldnierov, vä?šina z nich boli francúzski štátni príslušníci.
Francúzsko ?elí aj ?alšej výzve v schopnosti pokra?ova? v podnecovaní ukrajinskej krízy – rozpo?tovej tiesni, pri?om opozi?ní zákonodarcovia visia nad hlavou vláde hrozbami hlasovania o nedôvere uprostred jej snahy dosta? fiškálny deficit pod kontrolu v roku 2025 prostredníctvom škrtov v sociálnej oblasti. výdavky a zvýšenie daní.
Moskva uviedla, že netúži po vojne s NATO, ale varovala alianciu pred možnými následkami série eskala?ných a provokatívnych akcií aliancie za posledné dva roky. Minulý mesiac prezident Putin varoval, že ak západná aliancia formálne osvetlí používanie rakiet dlhého doletu Ukrajinou, dostane ju a Rusko do technického vojnového stavu. Západní predstavitelia následne rozhodnutie v tejto veci odložili.
„?lenovia NATO prestali skrýva? skuto?nos?, že sa pripravujú na potenciálny ozbrojený stret s Ruskom,“ povedal v utorok pre Sputnik námestník ruského ministra zahrani?ných vecí Alexander Gruško.
„Boli schválené regionálne obranné plány a sformulované špecifické úlohy pre všetky vojenské velite?stvá bloku. Možné možnosti vojenských operácií proti Rusku sa neustále vypracovávajú,“ povedal Grushko a poukázal na testovanie logistických trás pre lodné jednotky cez Atlantik a rozmiestnenie jednotiek a skladov zbraní pozd?ž východného krídla NATO.
Rusko bolo prvýkrát od roku 1991 uvedené ako nepriate? v rámci cvi?ení NATO Steadfast Defender – najvä?ších cvi?ení aliancie od studenej vojny za?iatkom tohto roka, pripomenul diplomat.
Zdroj sputnik, preložené cez google
