Francúzsko vráti Pobrežiu Slonoviny ukoristený bubon

Paríž 8. júla (TASR) – Dolná komora francúzskeho parlamentu v pondelok schválila vrátenie „hovoriaceho bubna“ (Djidji Ayôkwé) z Pobrežia Slonoviny, ktorý francúzski koloniálni vojaci v roku 1916 skonfiškovali kmeňu Ébrié. V roku 1929 bol bubon prepravený do Francúzska, kde ho neskôr vystavili v etnografickom múzeum v parížskom paláci Trocadéro.

Výsledok hlasovania Národného zhromaždenia je ďalším krokom smerom k repatriácii predmetov kultúrneho dedičstva, ktoré sa do Francúzska dostali v období kolonializmu, konštatovala agentúra AFP, píše TASR.

Bubon Djidji Ayôkwé je komunikačný nástroj dlhý viac ako tri metre a vážiaci 430 kilogramov. Kmeň Ébrié ho kedysi používal na prenos správ medzi osadami, napríklad aj na varovanie pred násilným verbovaním. Ako exponát bol bubon vystavený v parížskom múzeu Quai Branly, ktoré je venované domorodému umeniu a kultúre Afriky, Ázie, Oceánie a Ameriky. V roku 2022 bol zreštaurovaný a teraz je uložený v debne a čaká na svoj návrat do západnej Afriky.

Pobrežie Slonoviny v roku 2018 oficiálne požiadalo Francúzsko o vrátenie 148 umeleckých diel odvezených z Afriky počas koloniálneho obdobia. Medzi vyžiadanými predmetmi bol aj bubon Djidji Ayôkwé.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2021 sľúbil, že bubon a ďalšie artefakty vráti do krajiny ich pôvodu.

Vodca hnutia Ebrie, Clavaire Aguego Mobio, vtedy označil Macronov sľub za „historický krok“. Pre agentúru AFP objasnil, že jeho ľud sa už dávno vzdal nádeje, že sa mu vráti bubon, „ktorý bol naším reproduktorom, naším Facebookom“.

Vrátenie bubna „prispeje k náprave vydierania spáchaného počas koloniálnej éry a je dôkazom nášho prebúdzajúceho sa uvedomenia,“ uviedol francúzsky poslanec Bertrand Sorre, ktorý bol spravodajcom návrhu zákona.

Podľa denníka Le Figaro reštitúcia zároveň svedčí o pomalom tempe týchto procesov vo Francúzsku: od prijatia zákona v decembri 2020, ktorý umožnil vrátenie 26 pokladov Abomejskej ríše do Beninu a meča vodcu El Hadj Omara do Senegalu, bolo Francúzskom oficiálne vrátených do afrických krajín iba 27 diel.

Podľa antropologičky Saskie Cousinovej, pôsobiacej na Univerzite v Nanterre, vykonalo Nemecko vo svojich múzeách rozsiahlu inventúru diel z koloniálnych čias – na rozdiel od Francúzska, kde „zjavne dochádza k zatajovaniu informácií“. Repatriácie vo Francúzsku podľa jej slov prebiehajú útržkovito, bez rámcového zákona, ktorým by sa predišlo samostatnému zákonu pre každú reštitúciu, čo je vždy dlhý a zložitý proces.

AFP doplnila, že od svojho zvolenia v roku 2017 Macron otvorene priznáva, že Francúzsko ako koloniálna veľmoc sa v Afrike dopúšťalo porušovania zákonov. Reštitúcia ulúpených umeleckých diel Afrike je jedným z vrcholov „nového vzťahu“, ktorý chcel Macron s týmto kontinentom nadviazať.

Horná komora francúzskeho parlamentu – Senát – návrh na vrátenie bubna Djidji Ayôkwé Pobrežiu Slonoviny podporila v apríli.