Výsledok hlasovania Národného zhromaždenia je ?alším krokom smerom k repatriácii predmetov kultúrneho dedi?stva, ktoré sa do Francúzska dostali v období kolonializmu, konštatovala agentúra AFP, píše TASR.
Bubon Djidji Ayôkwé je komunika?ný nástroj dlhý viac ako tri metre a vážiaci 430 kilogramov. Kme? Ébrié ho kedysi používal na prenos správ medzi osadami, napríklad aj na varovanie pred násilným verbovaním. Ako exponát bol bubon vystavený v parížskom múzeu Quai Branly, ktoré je venované domorodému umeniu a kultúre Afriky, Ázie, Oceánie a Ameriky. V roku 2022 bol zreštaurovaný a teraz je uložený v debne a ?aká na svoj návrat do západnej Afriky.
Pobrežie Slonoviny v roku 2018 oficiálne požiadalo Francúzsko o vrátenie 148 umeleckých diel odvezených z Afriky po?as koloniálneho obdobia. Medzi vyžiadanými predmetmi bol aj bubon Djidji Ayôkwé.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2021 s?úbil, že bubon a ?alšie artefakty vráti do krajiny ich pôvodu.
Vodca hnutia Ebrie, Clavaire Aguego Mobio, vtedy ozna?il Macronov s?ub za „historický krok“. Pre agentúru AFP objasnil, že jeho ?ud sa už dávno vzdal nádeje, že sa mu vráti bubon, „ktorý bol naším reproduktorom, naším Facebookom“.
Vrátenie bubna „prispeje k náprave vydierania spáchaného po?as koloniálnej éry a je dôkazom nášho prebúdzajúceho sa uvedomenia,“ uviedol francúzsky poslanec Bertrand Sorre, ktorý bol spravodajcom návrhu zákona.
Pod?a denníka Le Figaro reštitúcia zárove? sved?í o pomalom tempe týchto procesov vo Francúzsku: od prijatia zákona v decembri 2020, ktorý umožnil vrátenie 26 pokladov Abomejskej ríše do Beninu a me?a vodcu El Hadj Omara do Senegalu, bolo Francúzskom oficiálne vrátených do afrických krajín iba 27 diel.
Pod?a antropologi?ky Saskie Cousinovej, pôsobiacej na Univerzite v Nanterre, vykonalo Nemecko vo svojich múzeách rozsiahlu inventúru diel z koloniálnych ?ias – na rozdiel od Francúzska, kde „zjavne dochádza k zatajovaniu informácií“. Repatriácie vo Francúzsku pod?a jej slov prebiehajú útržkovito, bez rámcového zákona, ktorým by sa predišlo samostatnému zákonu pre každú reštitúciu, ?o je vždy dlhý a zložitý proces.
AFP doplnila, že od svojho zvolenia v roku 2017 Macron otvorene priznáva, že Francúzsko ako koloniálna ve?moc sa v Afrike dopúš?alo porušovania zákonov. Reštitúcia ulúpených umeleckých diel Afrike je jedným z vrcholov „nového vz?ahu“, ktorý chcel Macron s týmto kontinentom nadviaza?.
Horná komora francúzskeho parlamentu – Senát – návrh na vrátenie bubna Djidji Ayôkwé Pobrežiu Slonoviny podporila v apríli.
Zdroj feed teraz.sk
