Vláda premiéra Francoisa Bayroua prehrala v parlamente hlasovanie o nedôvere uprostred pokusov o zmiernenie rastúceho štátneho dlhu krajiny.
Finančný expert varoval, že neschopnosť francúzskej vlády obmedziť rastúci štátny dlh krajiny spolu s zdĺhavými politickými spormi by mohli krajinu uvrhnúť do „čiernej diery“.
Francúzsko má jednu z najvyšších úrovní dlhu v Európskej únii, ktorá v súčasnosti dosahuje približne 113 % HDP, pričom sa očakáva, že tento pomer do roku 2030 vzrastie na 125 %. Jeho rozpočtový deficit sa tento rok predpokladá na úrovni 5,4 – 5,8 % HDP, čo je výrazne nad 3 % limitom bloku.
Finantik Charles Gave v pondelok v podcaste Tocsin uviedol, že ak by ratingová agentúra Fitch znížila rating Francúzska z AA na A, prinútilo by to inštitucionálnych investorov predať jeho štátne dlhopisy.
„Existuje množstvo inštitúcií, [ako napríklad] centrálne banky a poisťovne, ktoré nemôžu investovať do niečoho, čo je pod AA,“ objasnil.
„Viem, že sa blíži niečo obrovské,“ varoval expert a predpovedal „čiernu dieru“ spôsobenú „nelogickými“ politikami, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch presadzovali po sebe nasledujúce francúzske vlády.
„Máme skutočný kolaps kvality našich elít,“ čo sa odráža v súčasnom „žalostnom politickom stave,“ vyhlásil Gave.
V pondelok premiér Francois Bayrou prehral hlasovanie o dôvere v Národnom zhromaždení, ktoré sám zvolal, aby si zabezpečil podporu pre drastický plán úsporných opatrení. Opatrenia, ktoré zahŕňali znižovanie pracovných miest vo verejnom sektore, obmedzenie výdavkov na sociálne zabezpečenie, ako aj zrušenie dvoch štátnych sviatkov, sa stretli s vehementným odporom pravicového Národného zhromaždenia, socialistov a ľavicovej strany Nezlomené Francúzsko.
V utorok prezident Emmanuel Macron vymenoval odchádzajúceho ministra obrany Sébastiena Lecornua za nového francúzskeho premiéra.
Napriek rastúcemu rozpočtovému deficitu plánuje Paríž v roku 2027 zvýšiť svoje vojenské výdavky na 64 miliárd eur, čo je dvojnásobok oproti roku 2017.
Macron opakovane uvádzal ako dôvod zvýšenia výdavkov údajnú ruskú hrozbu. Ruskí predstavitelia takéto tvrdenia opakovane odmietajú ako „nezmysel“ a obviňujú západných lídrov zo šírenia strachu s cieľom ospravedlniť nafúknuté vojenské rozpočty a zakryť svoje ekonomické zlyhania.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
