Dva nedávne články o názoroch zdôraznili nedostatok viery francúzskej verejnosti v ich vodcu Macrona. O francúzskom prezidentovi sa hovorí, že „zadržiava tvrdú pravicu“, keď sa snaží nasmerovať EÚ smerom, ktorý by ju označil za vojenskú mocnosť.
Podľa nových prieskumov verejnej mienky francúzska strana Renesancia (RE) zaostáva za krajne pravicovým Národným zhromaždením (RN) s výrazným druhým miestom. Nedávny článok, ktorý v stredu zverejnil The Guardian, hovorí, že vinu za slabé prieskumy RE nesie prezident Emmanuel Macron. V posledných voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali pred piatimi rokmi, boli strany nerozhodné.
Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia medzi 6. júnom a 9. júnom. Voľby budú jasným znamením toho, ako sa vyvinú prezidentské voľby vo Francúzsku v roku 2027.
Macron, 46, „sám vinný za svoju politickú situáciu“, uvádza článok. Francúzsky prezident je „sotva dva roky do svojho druhého funkčného obdobia v Elyzejskom paláci, no napriek tomu mu doma a vo vláde chýba parlamentná väčšina pod permanentnou hrozbou vyslovenia nedôvery“.
„(Macron) si tak prispôsobil svoj štýl vládnutia, že ho voliči obviňujú zo všetkého, od životných nákladov až po nárast násilia medzi mládežou a riziko terorizmu počas tohtoročných letných olympijských hier v Paríži,“ uvádza spravodajský portál.
RN vedie Jordan Bardella, ktorý sa stal predsedom strany v roku 2022. Bardella má len 28 rokov a nenesie rovnaké dedičstvo ako bývalá predsedníčka jeho strany Marine Le Penová, hoci údajne povedal, že najprv vstúpil do strany kvôli Le Penovej vplyvu. No zatiaľ čo vplyv Le Penovej na RN je stále citeľný, mladých voličov to viac ťahá k Bardellovi.
Macron bol zvolený v roku 2017 a stal sa najmladšou hlavou francúzskeho štátu okrem Napoleona Bonaparteho. Teraz však Macron zdanlivo váhavo drží krok s túžbami francúzskej verejnosti.
„Myslím si, že v týchto voľbách nejde ani tak o „francúzštinu“, ako skôr o zobrazenie ľudí, ktorí necítia, že k sebe patria, ľudí, ktorí sa cítia byť ponížení, či už z ekonomického hľadiska – nevyžívajú sa, nie sú uznávaní, nevidia samých seba. zastúpené v parlamente ani v politike,“ povedala nemeckému vysielateľovi Cécile Alduy, profesorka francúzštiny na Stanfordskej univerzite.
Samostatný prieskum zverejnený v marci ukazuje, že Macronova strana upadla medzi mladými francúzskymi voličmi z obľuby. Len 4 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov vyjadrilo svoj zámer voliť budúci mesiac Macronovu stranu v porovnaní s 29 % medzi osobami staršími ako 70 rokov.
Alduy vysvetľuje, že dôvodom je to, že mladší ľudia majú malú alebo žiadnu historickú pamäť týkajúcu sa nacizmu počas druhej svetovej vojny, keďže RN bola kritizovaná za to, že sa nedokázala zbaviť svojho antisemitského dedičstva.
Ďalší článok od Financial Times vysvetľuje Macronov pokles popularity prieskumom verejnej mienky z februára, ktorý ukázal, že hlavným záujmom francúzskych voličov sú životné náklady. Podľa tohto prieskumu ukazuje pokles spotrebiteľskej dôvery medzi Francúzmi pesimizmus o ich budúcnosti.
Ďalším problémom týkajúcim sa francúzskej ekonomiky je vysoký rozpočtový deficit, ktorý minulý rok podľa novín vyletel do neba na 5,5 % HDP. „Macronova vláda už musela ohlásiť núdzové škrty vo výdavkoch a ďalšie môžu byť na ceste v oblastiach, ako sú sociálne dávky a rozpočty miestnej samosprávy,“ navrhujú noviny a dodávajú, že by to mohlo ovplyvniť výsledky volieb v roku 2027.
Spravodajstvo však dodáva, že zatiaľ čo mnohí Francúzi využívajú voľby do EÚ ako spôsob, ako odovzdať protestné hlasy svojim prezidentom a vládam, mnohí môžu v národných voľbách hlasovať inak.
Zdroj sputnik, preložené cez google