Dva nedávne ?lánky o názoroch zdôraznili nedostatok viery francúzskej verejnosti v ich vodcu Macrona. O francúzskom prezidentovi sa hovorí, že „zadržiava tvrdú pravicu“, ke? sa snaží nasmerova? EÚ smerom, ktorý by ju ozna?il za vojenskú mocnos?.
Pod?a nových prieskumov verejnej mienky francúzska strana Renesancia (RE) zaostáva za krajne pravicovým Národným zhromaždením (RN) s výrazným druhým miestom. Nedávny ?lánok, ktorý v stredu zverejnil The Guardian, hovorí, že vinu za slabé prieskumy RE nesie prezident Emmanuel Macron. V posledných vo?bách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali pred piatimi rokmi, boli strany nerozhodné.
Vo?by do Európskeho parlamentu sa uskuto?nia medzi 6. júnom a 9. júnom. Vo?by budú jasným znamením toho, ako sa vyvinú prezidentské vo?by vo Francúzsku v roku 2027.
Macron, 46, „sám vinný za svoju politickú situáciu“, uvádza ?lánok. Francúzsky prezident je „sotva dva roky do svojho druhého funk?ného obdobia v Elyzejskom paláci, no napriek tomu mu doma a vo vláde chýba parlamentná vä?šina pod permanentnou hrozbou vyslovenia nedôvery“.
„(Macron) si tak prispôsobil svoj štýl vládnutia, že ho voli?i obvi?ujú zo všetkého, od životných nákladov až po nárast násilia medzi mládežou a riziko terorizmu po?as tohtoro?ných letných olympijských hier v Paríži,“ uvádza spravodajský portál.
RN vedie Jordan Bardella, ktorý sa stal predsedom strany v roku 2022. Bardella má len 28 rokov a nenesie rovnaké dedi?stvo ako bývalá predsední?ka jeho strany Marine Le Penová, hoci údajne povedal, že najprv vstúpil do strany kvôli Le Penovej vplyvu. No zatia? ?o vplyv Le Penovej na RN je stále cite?ný, mladých voli?ov to viac ?ahá k Bardellovi.
Macron bol zvolený v roku 2017 a stal sa najmladšou hlavou francúzskeho štátu okrem Napoleona Bonaparteho. Teraz však Macron zdanlivo váhavo drží krok s túžbami francúzskej verejnosti.
„Myslím si, že v týchto vo?bách nejde ani tak o „francúzštinu“, ako skôr o zobrazenie ?udí, ktorí necítia, že k sebe patria, ?udí, ktorí sa cítia by? ponížení, ?i už z ekonomického h?adiska – nevyžívajú sa, nie sú uznávaní, nevidia samých seba. zastúpené v parlamente ani v politike,“ povedala nemeckému vysielate?ovi Cécile Alduy, profesorka francúzštiny na Stanfordskej univerzite.
Samostatný prieskum zverejnený v marci ukazuje, že Macronova strana upadla medzi mladými francúzskymi voli?mi z ob?uby. Len 4 % ?udí vo veku 18 až 24 rokov vyjadrilo svoj zámer voli? budúci mesiac Macronovu stranu v porovnaní s 29 % medzi osobami staršími ako 70 rokov.
Alduy vysvet?uje, že dôvodom je to, že mladší ?udia majú malú alebo žiadnu historickú pamä? týkajúcu sa nacizmu po?as druhej svetovej vojny, ke?že RN bola kritizovaná za to, že sa nedokázala zbavi? svojho antisemitského dedi?stva.
?alší ?lánok od Financial Times vysvet?uje Macronov pokles popularity prieskumom verejnej mienky z februára, ktorý ukázal, že hlavným záujmom francúzskych voli?ov sú životné náklady. Pod?a tohto prieskumu ukazuje pokles spotrebite?skej dôvery medzi Francúzmi pesimizmus o ich budúcnosti.
?alším problémom týkajúcim sa francúzskej ekonomiky je vysoký rozpo?tový deficit, ktorý minulý rok pod?a novín vyletel do neba na 5,5 % HDP. „Macronova vláda už musela ohlási? núdzové škrty vo výdavkoch a ?alšie môžu by? na ceste v oblastiach, ako sú sociálne dávky a rozpo?ty miestnej samosprávy,“ navrhujú noviny a dodávajú, že by to mohlo ovplyvni? výsledky volieb v roku 2027.
Spravodajstvo však dodáva, že zatia? ?o mnohí Francúzi využívajú vo?by do EÚ ako spôsob, ako odovzda? protestné hlasy svojim prezidentom a vládam, mnohí môžu v národných vo?bách hlasova? inak.
Zdroj sputnik, preložené cez google
