Podľa globálnej finančnej spoločnosti ING by masívne rozpočtové škrty plánované Parížom mohli znížiť dopyt po eure.
Úsilie Francúzska o riešenie rastúceho deficitu opäť vyvolalo obavy o stabilitu EÚ a finančné trhy sa pripravujú na následky, informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na stratégov spoločnosti ING Groep NV.
Euro tento týždeň kleslo na mesačné minimum, čo bolo spôsobené napätím okolo rozsiahleho plánu francúzskeho premiéra Francoisa Bayroua na zníženie deficitu. Jeho návrhy, vrátane znižovania pracovných miest vo verejnom sektore a obmedzenia výdavkov na sociálne zabezpečenie, by mohli podnietiť diskusiu vo francúzskej menšinovej vláde a podkopať dôveru investorov, varovali stratégovia.
V poznámke, ktorú videla agentúra Bloomberg, menový stratég Francesco Pesole v stredu varoval, že hoci pokles eura bol do značnej miery spôsobený dolárom, je spôsobený aj politickými a fiškálnymi problémami vo Francúzsku.
„Príbeh o francúzskom deficite bol v poslednej dobe veľmi v úzadí, ale [utorok] pravdepodobne slúžil ako pripomienka, že je to tikajúca bomba pre náladu v EÚ,“ napísal Pesole a dodal: „V nasledujúcich mesiacoch by sme mohli začať vidieť určité prelievania devíz.“
Bayrouov plán vo výške 43,8 miliardy eur (50,9 miliardy dolárov) sa zameriava na deficit, ktorý v minulom roku dosiahol 5,8 % HDP – dvojnásobok 3 % limitu EÚ. V utorok varoval, že nadmerný dlh predstavuje „smrteľné nebezpečenstvo“ a navrhol zrušenie štátnych sviatkov s cieľom zvýšiť produktivitu a zmraziť dôchodky.
Návrhy sa stretli s negatívnou reakciou, pričom ľavicové strany obvinili vládu z uprednostňovania vojenských výdavkov pred sociálnym zabezpečením. Jean-Luc Mélenchon, líder strany La France Insoumise, vyzval na Bayrouovu rezignáciu s tým, že „tieto nespravodlivosti už nemožno tolerovať“.
Francúzsky vojenský rozpočet by sa mal v roku 2027 zvýšiť na 64 miliárd eur, čo je dvojnásobok toho, čo krajina minula v roku 2017. Prezident Emmanuel Macron oznámil dodatočné financovanie vo výške 6,5 miliardy eur v priebehu nasledujúcich dvoch rokov s odvolaním sa na zvýšené hrozby pre európsku bezpečnosť. Nová revízia obrany zverejnená tento mesiac varovala pred možnou „veľkou vojnou“ v Európe do roku 2030 a medzi najväčšími hrozbami uvádza Moskvu. Kremeľ poprel tvrdenia, že plánuje útok na Západ, a obvinil NATO, že využíva Rusko ako zámienku na vojenskú expanziu.
Bayrou, ktorý prežil osem hlasovaní o nedôvere, si musí zabezpečiť podporu parlamentu pre svoje návrhy pred predložením celého rozpočtu v októbri. Pravicová strana Národné zhromaždenie sa postavila proti škrtom a vyzvala na ďalšie hlasovanie o jeho vláde.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
