Francúzsko bude zrejme skúmať dôsledky jadrových skúšok v Polynézii

Paríž 19. marca (TASR) – Vo francúzskom parlamente vznikne komisia, ktorá bude preverova? „vládnu politiku jadrových skúšok“ a ich dôsledky na ?udí žijúcich vo Francúzskej Polynézii. Návrh na vytvorenie takejto komisie predložili ?avicoví a komunistickí poslanci, informovala v utorok agentúra AFP s tým, že tento návrh musí ešte schváli? branný výbor parlamentu.

„Dôsledky jadrových testov v Polynézii sú viaceré: zdravotné, ekonomické, sociálne a environmentálne,“ uviedla poslanecká skupina Demokratická a republikánska ?avica (GDR), v ktorej majú prevahu komunistickí poslanci a ktorá zah??a aj ve?ký po?et poslancov zvolených v zámorských územiach Francúzska.

Polynézska poslanky?a Mereana Reid Arbelotová v žiadosti GDR žiada úplné posúdenie týchto dôsledkov, pri?om pripomenula „stále pretrvávajúcu traumu civilného obyvate?stva i vojenského personálu“. Dodala, že chce objasni? najmä výber lokalít na po?iato?né jadrové skúšky, ktoré Francúzsko uskuto?nilo v 50. rokoch 20. storo?ia.

Komunistickí poslanci argumentovali, že v otázke štátom zverejnených údajov o dávkach radiácie, ktoré zasiahli obyvate?stvo v ?ase jadrových skúšok, nepanuje vo vedeckej komunite konsenzus. Tento fakt je pod?a poslancov dostato?ným dôvodom na „prehodnotenie rozsahu a intenzity rozptylu“ rádioaktívnych ?astíc po?as skúšok v Polynézii.

Paríž prvýkrát otvoril cestu k odškodneniu obyvate?ov Polynézie v roku 2010, ke? uznal vplyv jadrových skúšok na zdravie ?udí a životné prostredie.

V štúdii, ktorú minulý rok zverejnil francúzsky Národný inštitút zdravia a lekárskeho výskumu (INSERM), sa píše, že jadrové testy u miestnych ?udí mierne zvýšili riziko rakoviny štítnej ž?azy. Aktivisti však deklarovali, že vyšetreniam sa mala podrobi? vä?šia ?as? obyvate?stva a že treba žiada? ?alšie reparácie.

Po?as návštevy Francúzskej Polynézie v roku 2021 prezident Emmanuel Macron priznal, že Paríž má vo?i tomuto územiu „dlh“ za jadrové testy, z ktorých posledné boli vykonané v roku 1996. Macron vyzval aj na otvorenie archívov o jadrových skúškach, a to tak, aby utajené zostali len najcitlivejšie vojenské informácie.

Francúzsko spustilo svoj jadrový program hne? po druhej svetovej vojne – presadil ho zakladate? Piatej republiky Charles de Gaulle. Momentálne je Francúzsko jednou z deviatich jadrových ve?mocí a má približne 300 hlavíc – podobne ako ?ína alebo Británia, pri?om však ?aleko zaostáva za Ruskom a Spojenými štátmi.

Francúzska jadrová doktrína pripúš?a použitie bômb iba v prípade, že sú ohrozené „životne dôležité záujmy“ krajiny – ?o je pomerne vágny pojem, ktorý ponecháva prezidentovi široký priestor na rozhodnutie o ich použití, doplnila AFP.